Gándhiho vízia slobodnej Indie nebola v národnom štáte, ale v konfederácii samostatných sebestačných ľúdí, žijúcich vo vidieckych komunitách, ktorí získavajú skutočné živobytie z výrobkov ich vlastných domácností. Čo najviac ekonomickej a politickej moci - vrátane moci rozhodnúť, čo by sa smelo dovážať a vyvážať z obce - by zostala v rukách obecných starešinov. V Indii žili ľudia tisícky rokov v relatívnej harmónii s prírodným prostredím: byvali vo svojich domoch, robili si odev, jedli doma vypestovanú potravu, používali doma vyrobené veci, starali sa o svoje zvieratá, lesy a polia.
Každý región Indie vyvíjal svoju vlastnú kultúru, ku ktorej tradične prispievali potulní rozprávači, saddhuovia a nepretržitý prúd mníchov. Podľa princípov swadeshi, čokoľvek vyrobené v obci musí byť v prvom rade použité členmi obce. Obchodovanie medzi obcami navzájom a medzi obcami a mestami by malo byť minimálne - len ako šľahačka na torte. Výrobky a služby, ktoré nemôžu byť vyprodukované komunitou môžu byť kúpené z inokadiaľ. Swadeshi sa vyhýba ekonomickej závislosti na vonkajšom trhu, ktorý by mohol urobiť vidiecku komunitu zraniteľ- nú.
Takisto sa vyhýba, nie nutnej, nezdravej, plýtvajúcej a preto životné prostredie ničiacej doprave. Obec musí budovať silnú ekonomickú základňu, aby uspokojila väčšinu svojich potrieb a všetci členovia komunity by mali uprednostňovať miestne tovary a služby. Každá vidiecká komunita slobodnej Indie by mala mať svojich vlastných tesarov, obuvníkov, hrnčiarov, staviteľov, farmárov, technikov, tkáčov, učiteľov, bankárov, obchodníkov, hudobní- kov, umelcov a kňazov. Inými slovami každá obec by mala byť mikrosvetom Indie - tkanivom voľne prepojených komunít. Gándhi považoval tieto obce za tak dôležité, že si myslel, že by mali dostať štatút „vidieckych republík“. Vidiecka komunita by mala stelesňovať duch domova - rozšírenú rodinu viac ako hŕbu konkurujúcich jednotlivcov. Gandhiho sen nebol osobná sebestačnosť, dokonca ani rodinná sebestačnosť ale komunitná sebestačnosť.
Prestali sme používať ruky ako ruky
Briti verili v centralizovaný, industrializovaný a zmechanizovaný spôsob výroby. Gándhi obrátil tento princíp naruby a predvídal decentralizovaný, miestny, remeselný spôsob výroby. Alebo ako sám povedal: „Nie masovú výrobu ale výrobu más.“ Prijatím princípu výroby masami, vid. komunity budú schopné vrátiť hodnotu ručnej ľudskej práci. Toto je vlastná /skutočná/ hodnota, vo všetkom čo robíme vlastnými rukami a pri prenenchaní práce stroju strácame nielen materiálový úžitok, ale aj duševný úžitok, pretože ručná práca prináša aj zahĺbenú myseľ a sebapoznanie.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Mohandas Karamchand Gándhí
Dátum pridania: | 11.08.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | kec | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 066 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 15.5 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 25m 50s |
Pomalé čítanie: | 38m 45s |
Zdroje: Clemente Fusero, Postavy a osudy Gándhí, Obzor Bratislava, 1990, Henrich van Berg, Kurt Finke, Alfred klausmeier, Helga Menzel-Tettenbornová-Ľudia, ktorí zmenili svet, Mladé letá, 1996, Ján Brezina, Aforizmy, Tatran, 1972, Michal H. Hard, 100 najvlivnejších osobnosti dejin, knižný klub Praha, 1994, Peter Teed, Moderní oxfordský slovník, Iris, 1994