Gandhi napísal: „ To je tragédia prvej veľkosti, že milióny ľudí prestalo používať ruky ako ruky."

Ak mánia po strojoch bude pokračovať, je vysoko pravdepodobné, že príde čas, keď budeme takí neschopní a slabí, že sa začneme preklínať za to, že sme zabudli používať živé stroje, ktoré máme od Boha. Všetci sa nemôžeme držať v kondícii hrami a cvičením a prečo by sme mali vymeniť užitočnú a produktívnu ťažkú prácu za neužitočné, neproduktívne a nákladné športy a hry. Masová výroba sa stará iba o výrobok, kdežto výroba masami sa zaujíma o výrobok, výrobcov a výrobný proces. Hnacou silou masovej výroby je kult jednotlivca. Aký motív môže byť pre rozširovanie ekonomiky na globálnu úroveň, ak nie túžba po osobnom a firemnom prospechu? Naproti tomu, miestna ekonomika zvyšuje komunitného ducha, vzťahy v komunite aj jej dobré fungovanie.

Také hospodárstvo podporuje vzájomnú pomoc. Členovia obce sa o seba starajú, aj o svoje rodiny, susedov, zvieratá, polia, lesy a všetky prírodné zdroje na osoh prítomných aj budúcich generácií. Masová výroba núti ľudí opúšťať svoje dediny, zeme, remeslá, gazdovstvá a odísť do práce v továrni. Namiesto zušľachťovania ľudí a členov samostatných vidieckych komunít, sa ľudia stávajú kolieskami stroja, stojac pri bežiacom páse, žijúc v ošarpaných mestách v závislosti na milosrdenstve svojich šéfov. Potom stále menej a menej ľudí je potrebných na prácu, pretože priemyselníci chcú väčšiu produktivitu. Manažéri finančného hospodárstva chcú ešte efektívnejšie stroje, ktoré pracujú stále rýchlejšie a výsledkom bude to, že muži a ženy budú vyhodení na smetisko nezamestnanosti. Taká spoločnosť vytvára milióny nezaradených ľudí bez práce, zavislých na štáte alebo žobrajúcich na ulici. V swadeshi, stroj bude podriadený pracovníkovi - nebude mu dovolené stať sa šéfom, diktujúcim tempo ľudskej činnosti. Podobne aj tržné sily budú slúžiť komunite a nie nútiť ľudí, aby sa prispôsobovali trhu.

Pohodlie = prekážka
Gándhi vedel, že s globalizáciou ekonomiky každý národ bude chcieť viac vyvážať ako dovážať, aby mali priaznivú obchodnú bilanciu. Stále tak budú ekonomické krízy, trvalá nezamestnanosť, permanentná nespokojnosť ľudí. V komunitách swadeshi bude mať aj ekonomika svoje miesto, ale nebude dominovať spoločnosti. Keď sa dosiahne určitá hranica, bude hospodársky rast podmienený ľudskému blahobytu. Moderný pohľad na svet je taký, že viac materiálnych statkov - lepší život. Ale Gándhi povedal: „Určitý stupeň fyzického pohodlia je nutný, ale po dosiahnutí istej úrovne sa stáva prekážkou namiesto pomôckou, preto ideál o vytvorení neobmedzeného počtu potrieb a ich uspokojovanie sa zdá byť preludom a pascou.