Uspokojovanie potrieb človeka sa musí v určitom bode zastaviť skôr než dôjde k fyzickému úpadku. Európania budú musieť premodelovať svoj pohľad na svet ak nechcú zahynúť pod váhou komfortu, ktorého sa stávajú otrokmi. Kvôli ochrane svojich ekonomických záujmov idú krajiny do vojny - kolonizačnej aj ekonomickej. Gándhi povedal: „Ľudia musia žiť vo vidieckych komunitách a jednoduchých domovoch a nie túžiť po živote v palácoch“. Milióny ľudí nebude nikdy schopných žiť v mieri jeden s druhým, ak neustále bojujú za vyššiu životnú úroveň. Vo svete nemôže byť skutočný mier, ak hľadíme na druhé krajiny ako na zdroje nerastných surovín alebo ako na potencionálne trhy hotovej priemyselnej produkcie.

Dosť pre potreby, málo pre chamtivosť
Semená vojny sú vysievané ekonomickou chamtivosťou. Ak analyzujem príčiny vojen v celej histórii, zistíme, že ekonomická expanzia následne vedie k vojenskému dobrodružstvu. „Je to dosť pre každého potreby, ale nie dosť pre hocikoho chamtivosť,“povedal Gándhi. Swadeshi je tak predpoklad mieru. Súčasní ekonémovia a priemyselníci nevidia kedy je dosť. Dokonca ak krajiny dosiahnú veľmi vysokú materiálnu úroveň žitia, stále sú ovládané myšlienkou ekonomického rastu. Tí, ktorí nevedia kedy je dosť, nebudú mať nikdy dosť, ale tí ktorí to vedia, už majú dosť. Swadeshi je cesta k celkovému mieru - mier so sebou, medzi ľuďmi, s prírodou. Domáce produkty

Globálne hospodárstvo vedie ľudí k vysokému výkonu, vysokému zisku, vysokým ambíciám, k materiálnemu úspechu. Toto vedie zase k stresu, strate názoru, strate vnútorného mieru, strate osobných a rodinných vzťahov, strate duchovného života Gándhi si uvedomil, že v minulosti život v Indii bol nielen prekvitajúci ale aj napomáhajúci filozofickému a duchovnému rozvoju. Z historického hľadiska indická miestna ekonomika bola závislá na najproduktívnejšom a udržateľnom poľnohospodárstve, záhradníctve, hrnčiarstve, nábytkárstve, kováčstve, šperlkárstve, kožiarstve a ďalších ekonomických činnostiach. Ale jej základom bolo tradičné textilníctvo. Každá dedina mala vlastných pradiarov, tkáčov a farbiarov, ktorí boli srdcom komunity. Avšak, keď bola India zaplavená lacným, na stroji vo veľkom vyrobeným textilom z Lancashiru, miestní textilní umelci boli zlikvidovaní rýchlo, čím komunita veľmi utrpela. Gandhi považoval za dôležité to, aby bol priemysel obnovený a začal protest proti prílivu odevu z Británie.