Vďaka jeho úsiliu sa tisíce hinduistov spojilo, aby odvrhli továrensky vyrobené odevy dovezené z Anglicka alebo z mestských tovární a učili vyrábať vlastné priadze a tkať vlastné odevy. Kolovrátok sa stal symbolom ekonomickej slobody, politickej nezávislosti a družných, beztriednych komunít. Tkanie a nosenie domácky vyrobených šiat sa stalo rozlišovacím znakom pre všetky sociálne skupiny. Keď zaprieme vlastnú kultúru

Takisto zodpovedné za zničenie indickej domácej ekonomiky v 18. storočí bolo aj zavedenie britského vzdelávacieho systému. Pán Macaulay, ktorý oboznámil Britský Parlament s indickým vzdelávacím zákonom povedal: „Jediná polica dobrej európskej knižnice bola hodná celej indickej pôvodnej literatúry. Ani ako právny jazyk, ani ako náboženský jazyk nemá Sanskrit žiadny mimoriadny nárok. Musíme sa čo najviac snažiť vytvoriť triedu občanov - Indov po krvi a farbe, ale angličanov vo vkuse, názoroch, správaní a rozmýšľaní.“ Tradičné školy boli nahradené koloniálnymi školami a univerzitami. Bohatí Indovia boli vyslaní do verenjých škôl ako Etou a Harrow a univerzít ako Oxforg a Cambridge. Vzdelaní Indovia sa učili anglickú poéziu, anglické zákony, anglické zvyky a zanedbávali vlastnú kultúru. Čítanie Shakespeara a London Times sa stalo modernejším než čítanie indickej klasiky ako Rama- yana, Wababarata, Védy a Upanišády. Vzdelaní Indovia videli svoju vlastnú kultúru ako spätnú, necivilizovanú a nemodernú. Chceli sa stať správcami Indie, ale chceli riadiť ako Briti.

Ak bol nejaký človek, ktorý reprezentoval tento typ západne - vzdelaného Inda, tak to bo J. Nehru, ktorý sa stal prvým predsedom vlády v nezávislej Indii. Nehru chcel podporiť industrializáciu Indie nie kapitalistickým spôsobom, ale centrálnym plánovaním. Motivovaný bol intelektuálmi z Londýnskej ekonomickej školy a Fabian spoločnosti. Na druhej strane, Gandhi veril, že hlavným príspevkom Indie svetu bude jednoducho jej indovstvo. Cítil, že Indovia by mali reorganizovať svojho vlastného génia a nie skúšať napodobniť Západnú kultúru, ktorá bola jednoducho nástrojom kolonializmu.

Ekonomika a politika by sa nemala zaoberať len materiálnymi vecami, ale by mali byť prostriedkami na dosiahnutie kultúrnych, duchovných a náboženských cieľov. V skutočnosti by ekonomika nemala byť oddelená od hlbšej duchovnej podstaty života. Podľa Gándhiho sa toto najlepšie dosiahne, keď každý jednotlivec je neoddeliteľnou časťou komunity, keď výroba tovarov je v malom rozsahu, keď je ekonomika lokálna a keď sa uprednostňujú doma vyrobené výrobky. Tieto podmiensky sú prospešné nábeženskému, duchovnému, ekologickému a komunitnému modelu spoločnosti.