Žijeme v čase, keď začína byť každému z nás jasné, že súčasné usporiadanie sveta nie je udržateľné. Musí sa zásadne zmeniť, inak prepadne do chaosu a násilia. Každý človek hrá svoju rolu v tejto zmene. Na jednej strane je tu rastúce pochopenie pre potrebu zmien a dokonca prvé kroky správnym smerom, na druhej strane tieto kroky nie sú dostatočne veľké v porovnaní s obrovskými rozmermi výzvy budúcnosti. Sme stále len na začiatku začiatkov a musíme sa naučiť nielen chovať sa inak ale inak aj myslieť.

Súčasná civilizácia založená na peniazoch, motivácii zisku a konkurencii, rozširujúca sa po celom svete, nie je trvalo udržateľná, rozvracia prirodzené systémy nevyhnutné pre život na tejto planéte. Poškodzuje pôdu, znečisťuje vodu a vzduch. Spôsobuje globálne otepľovanie, ktoré môže mať množstvo katastrofických následkov. Spôsobuje narúšanie ozónovej vrstvy, ktorá chráni všetok život pred ultrafialovým žiarením. Spotrebováva neobnoviteľné zdroje zeme obrovským tempom.

Cesta z našich problémov vedie šírením pravdy, šírením vedomostí o tom, ako možno uspokojiť prirodzené ľudské potreby, poznanie založené na rozumnom skúmaní a životných skúsenostiach, poznanie základnej prirodzenosti v ľudských bytostiach.
Preto som si vybral Mohandasa Karamchanda Gándhího.

Metodika práce
Samotná vybraná téma stredoškolskej odbornej práce predurčuje základne metologické prístupy k jej spracovaniu. Hlavnou metódou je metóda vyhľadávania, triedenia získaného materiálu zo života Mohandasa Karamchanda Gándhího.

Gándhí
Toto meno je v podvedomí mnohých z nás spojenené s pojmami ako satjágraha- vytrvalosť v pravde, alebo ahimsa- nenásilie. Už uplynulo pol storočia odo dňa, keď Mahathmá Gándhí zahynul guľkou hinduistického fanatika (1948). Zomierajúc odpustil tento nepriateľ násilia svojmu vrahovi. O sebe raz povedal: ,,Netúžim byť nikým iným len prostým robotníkom, obyčajným služobníkom Indie a ľudstva.“ Jeho meno Mahathma, čo znamená ,, veľký duch“ sa stalo trvalým symbolom. Už samotným výzorom, vychudnutou postavou, vždy s bielym bederným rúchom namiesto obleku, pripomínal Gándhí indického tradičného jogína. Na vystihnutie jeho charakteristických vlastností postačí len pár slov: dobrovoľná chudoba, asketizmus, sklon k držaniu hladoviek ako nátlakového prostriedku, krajné sebazapretie a sústavné sabazdokonaľovanie. Gándhí bez jógy by skutočne nebol Gándhí.