Vo vzájomnom vzťahu medzi panovníkom a ľudom existovalo silné puto, pretože cisára volil síce formálne, ale predsa ľud.
Hnutie zélotov bolo známe krajným demokratizmom, ľudovými zhromaždeniami, voľbami bez ohľadu na pôvod.
Dejiny politického myslenia Byzancie uzatvára Gregorius Gemistus Pleton. Vo svojom učení spojil zoroastrizmus s Pythagorovými a Platónovými názormi.
Opozíciou vládcom v Byzancii boli vyznávači Máního, manichejci. Učenie manicheizmu vychádza z dualizmu protikladných princípov Dobra a Zla, Svetla a Tmy, ktoré sú večné a rovnako silné. Súčasťou učenia je história troch dôb, v ktorých sa odohráva dráma dvoch princípov. Človek hrá úlohu, ktorá mu bola určená, jeho jediným problémom je dobre poznať svoje poslanie. Hriech nie je dôsledkom eticky chybného konania, ale je výsledkom fyzického stavu.

Islandská epizóda?
Islandské ságy nám ukazujú prekvapujúci obraz života spoločnosti a jej inštitúcií. Špecifický rozdiel medzi islandskou spoločnosťou a vtedajšou (10. - 12. stor.) štruktúrou štátov na európskom kontinente bol v tom, že Nevládne im kráľ, ale zákon.
Prvé združenia, ktoré na Islandii vznikli boli hreppy. Starostu hreppu volili, neskôr sa funkcia stala dedičná. Ľudové zhromaždenie sa volalo thing Thing sa skladal z godorov, na čele ktorých stál godi. Ten vykonával povinnosti správne i náboženské zároveň. Keď sklamal, bol okamžite zbavený funkcie. Islanďania volali vojvodcu konung. V dobe mieru bol náčelníkom združenia vytvoreného islandskými thingovými spoločenstvami vykladač zákonov.

Kľúčom k jeho postaveniu bola dôvera. Zákony musel poznať, pamätať si ich a hlásať ľuďom. Ďalšou demokratickou inštitúciou bola tzv. lögretta. Jej funkcia spočívala v kontrole postupu vykladačov zákonov. Islandský althing (=thing?) v roku 1000 prijal kresťanstvo. Jeho prijatie bolo demokratickým aktom. Nespočetné kmeňové spoločenstvá vyvinuli hrubé formy demokracie bez akýchkoľvek znalostí západných myšlienok.

Predzvesť renesancie a reformácie
Dante Alighieri (1265-1321) vo svojej poézii reflektuje politiku. Štruktúra Božskej komédie je štruktúrou spoločenského a mravného poriadku. V Pekle opisuje Florenciu s vtedy vládnucimi mravmi ako skazenú, v ktorej cirkev neplní svoju duchovnú funkciu. Do Pekla umiestnil aj ziskuchtivých pápežov. V Očistci cirkev prekročila svoje kompetencie. V Raji sa objavuje nádej, optimizmus spojený s menom Henricha VII., ktorý ašpiroval na obrodu cisárstva. Dante svoje politické názory vyjadril v Hostine i Božskej komédii, napísal aj spis Monarchia. V tomto politickom traktáte spočiatku prezentuje názor, že iba svetová svetská monarchia dokáže ľuďom zabezpečiť mier a pokoj. Cisárska moc má patriť výhradne svetskému cisárovi, ktorého moc pochádza priamo od Boha.