Dante nebol teoretikom suverénneho štátu. Pretože ale písal taliansky, poskytol Taliansku mimoriadne silné spojivo.
Odvážným skutočným novátorom bol Marsilio dei Mainardini, Marsilius z Padovy lekár a filozof. Vydal odvážny antipápežský spis Defensor pacis, Obranca mieru. Požaduje odchod cirkve zo sveta. Cirkev sa má stať zložkou štátnej správy. Odmieta pápežskú supremáciu i dualizmus. Je presvedčení, že volená vláda je lepšia ako nevolená, a tiež, že množstvo menej vzdelaných ľudí sa môže zväčšiť do tej miery, že bude schopné posúdiť veci rovnako dobre ako viac učení. Zvrchovanú moc ľudu nazýva zákonodarcom, legislator. V novom poňatí cirkev nebola pápežom, či kňazmi, ale zborom všetkých veriacich.
Viliam z Ockhamu, hlavným poľom jeho spisby je kritika cirkvi. Myšlienku zvrchovanosti vyvodzuje z ľudu, ale zvrchovanosť nad ľuďmi je dôsledok Pádu. Princíp slobody vyvodzuje z Božej ľubovôle.

Politické myslenie renesancie a reformácie
Od polovice trinásteho storočia je vývoj politického myslenia ovplyvnený najmä praxou politického života talianskych miest. Správu miest zabezpečovali volení konzuli z ľudu a armády. Tento spôsob uplatňovania moci sa nazýva republikánsky a mestám priniesol duch nezávislosti a de facto zvrchovanosť.
Jacob Burckhardt - od stredoveku k novej dobe nás sprevádza humanizmus, ktorý nie je iba obnovením starovekej literatúry, ale aj premenou kultúry v celku. De Sanctis považuje renesanciu za počiatok úpadku podobne ako John Carrol.

Podľa Erwina Panofského má slovo humanitas dva jasné odlíšiteľné historické významy. Prvý je vyjadrením kontrastu medzi človekom a tým, čo je menej ako človek; druhý vyjadruje kontrast medzi človekom a tým, čo je viac ako on.
Politický absolutizmus Jedinečné postavenie si v dejinách politického myslenia udržiava Nicolo Machiavelli. Napísal Vladára, ktorého venoval vznešenému Lorenzovi Medicejskému, Úvahy o prvej dekáde Tita Livia, slávnu a často hranú Mandragoru, Výzvu na pokánie, ale aj historický spis Dejiny Florencie. Vo Vladárovi Machiavelli radí vladárovi ako získať moc a ako si ju udržať, alebo inak, aký má byť vladár, aby mohol viesť národ k založeniu nového štátu. Machiavelli osud neodmieta. Snáď rozhoduje o polovici našich skutkov, ale o druhej rozhodujú ľudia. Machiavelli skúmal politiku ako techniku moci, ale vždy v kontexte so založením, a preto je predchodcom novovekých revolúcií.
Jean Bodin bol francúzsky právnik a politický spisovateľ.