Svoje prestavy rozšíril až na ideálnu celosvetovú organizáciu.
Monarchomachovia Špecifickú skupinu politických predstáv tvoria názory, ktoré vznikajú ako protiklad rodiacemu sa absolutizmu a v dejinách ideí dostala názov učenie monarchomachov, alebo tyranoborcov. Protimonarchistická zhoda je tu však relatívna v tom zmysle, že s týmito teóriami sa stotožňujú tie sily v spoločnosti, ktoré obhajujú stavovskú monarchiu, ale aj napríklad jezuiti, ktorí sledovali politické ciele. V ich prípade išlo o odôvodnenie postupu cirkve proti svetskej vrchnosti. Sem patria Francisco Suárez a Juan de Marian.

Francisco Suaréz uvádza dva dôvody, kedy je zákonné odporovať tyranovi. V prvom prípade je to vtedy keď sa tyran zmocní vlády bez súhlasu spoločnosti a hrozí ju zničiť. Druhý prípad sa dotýka okolnosti kedy sa panovník dostane k moci na základe jej súhlasu, potom sa stane tyranom a rozhodne sa ju zničiť. Za východisko ľudských zákonov považuje Suárez prirodzené právo. Politické učenie monarchomachov sa týka obmedzenia moci panovníka.
Stúpencom obmedzenej monarchie bol Francois Hotman. Jeho ideálom bolo keď ľud delegoval monarchovi moc a kontroloval jej uplatňovanie a mal dokonca právo zbaviť kráľa moci.

Vyvrcholením úvah, ktoré vychádzali z pojmov prirodzených práv a spoločenskej zmluvy je spis Vindiciae contra tyranos (Žaloba proti tyranom). Základnou myšlienkou bola idea, že kráľ je viac ako jednotlivec, ale menej ako ľud. Ľud stojí teda vyššie ako kráľ a preto sa mu môže postaviť na odpor. Myšlienka suverenity ľudu nebola očividne objavom monarchomachov. Bola známa právnikom, publicistom a ideológom konciliarizmu. Ale v ich podaní stratila scholastický kontext.

Zrod liberalizmu
Ekonomické, sociálne a politické prepoklady ideovej krízy, ktorú prinieslo 17. storočie záviselo predovšetkým na rozvoji ranokapitalistických foriem, na raste ašpirácií meštianstva atď. Pomery sú zásadne určované vzťahom kapitálu a námedznej práce. Znamená to, že dozrievajú podmienky pre zvrhnutie feudálnych, stavosko-triednych pomerov a ich nahradenie buržoáznymi vzťahmi. K rozhodujúcej zmene dochádza vo vývoji štátu. Kopernikovskú revolúciu vo vede nasleduje karteziánska revolúcia vo filozofii. Aristotelovskú hierarchickú koncepciu nahradila mechanická teória vesmíru. William Petty vypracoval politickú aritmetiku pod ktorou rozumel tému o poplatkoch a daniach. Dokazoval, že hospodárstvo štátu závisí od efektívnosti výroby a nie od nahromadeného bohatstva. Počiatkom novoveku si v politických teóriách ústredné postavenie vydobili dvaja myslitelia: Jean Bodin a Hugo de Groot (Grotius, 1583 - 1645). V dielach obidvoch mysliteľov sa už prejavili nové, predovšetkým odteologizované predstavy na medzinárodné vzťahy a štát.