Jeho utópia vychádzala z mystického čísla tri. Sofisti, ktorí vystriedali "prírodných filozofov", výrazne ovplyvňovali politic. myslenie. Vychádzali z vyhraneného relativizmu v poznaní i v spoločenských vzťahoch. Títo potulní učitelia životnej a politickej múdrosti sa vo vzťahu k politickým inštitúciám prikáňali k akejsi zmluvnej teórii štátu. Podľa nej si inštitúcie ľudia vytvorili pre svoju vlastnú bezpečnosť, kt. vyplýva z ich spoločných potrieb. Iní sofisti zasa odôvodňovali existenciu štátu záujmom vládcu: spravodlivé je podľa nich to, čo prospieva silným. Najznámejším bol Protagoras. Netajil sa tým, že mu ide o politické umenie a sľubuje urobiť z mužov dobrých občanov. Bol presvedčený, že človek je mierou všetkých vecí. Proti sofistom rozhodne vystupoval Sokrates.
Sokrates považoval za najlepšie štátne zriadenie to u Lacedemončanov, a v Sparte, akože inak. Z jeho žiakov sa vytvorili tri smery politického myslenia: pravicový, oportunistický (bezzásadovosť, prispôsobovanie, ústupčivosť, prospechárstvo) a cynický (bezcitný, ľahostajný, bezohľadný, hrubý, vyzývavo opovržlivý).
Politické mylsenie Platóna a Aristotela
Platón K demokratickému poriadku si nezískal kladný vzťah, ale rovnako odsudzoval aj oligarchický teror. Negatívny postoj k demokracii vzrástol u neho po tom, čo bol odsúdený Sokrates. Aténski aristokrati neboli nadšenými stúpencami vlastnej polis. Väčšina z nich obdivovala Spartu, aj Platónovi sa stala v mnohých záležitostiach vzorom. Platón pesimisticky usudzoval, že na počiatku existuje dokonalejší stav, ktorý sa stále zhoršuje a veril, že dochádza k zostupnému vývoju reálneho sveta, k rozkladu, či degenerácii. Platónovi išlo v prvom rade o to, aby našiel metódu, ako nájsť racionálne poznanie. Východiskom sa stala teória foriem, či ideí, kt. koniec koncov umožňovala analyzovať problémy meniacej sa spoločnosti a vybudovať politológiu. Z toho iste vyplýva jeden dôležitý záver: že totiž Platónovi išlo predovšetkým o to, aby zastavil politické zmeny, pretože zmena môže byť aj pohybom, ktorý vedie od dokonalosti k nedokonalosti. Svoje politické názory vyjadril najmä v dialógoch Štát, Zákony a Štátnik. Štát. Vytvoril model štátu, kt. vyhovuje jeho ideálnym predstavám. Samotný dialóg začína rozpravou o spravodlivosti. Spravodlivé je to, čo je v záujme najlepšieho štátu. Spravodlivosť je mať svoje a robiť si svoje. Polis vzniká z potrieb ľudí, pretože jednotlivec nie je sebestačný.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Dejiny politického myslenia v skratke
Dátum pridania: | 11.08.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Jozefr | ||
Jazyk: | Počet slov: | 6 562 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 26.4 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 44m 0s |
Pomalé čítanie: | 66m 0s |
Zdroje: Jozef LYSÝ: KAPITOLY Z DEJÍN POLITICKÉHO MYSLENIA. BRATISLAVA, 2000