Jeho ideálom bola aristokratická republika. Občana považoval ako subjekt práva a štátu.
Lucius Annaeus Seneca je známy najmä ako vychovávateľ cisára Nera. Seneca sa preslávil svojimi úvahami, v ktorých hlásal rovnosť všetkých ľudí, bol proti otroctvu i proti tým, ktorí otrokov považovali za menejcenných.
Marcus Aurelius, "filozof na tróne", viedol vojnu s Kvádmi na území dnešného Slovenska a považoval sa za žiaka otroka Epiktea. Jeho Myšlienky sú oslavou stoickej filozofie. Marcus Aurelius prenasledoval kresťanov. Podľa jeho mienky ich správanie bolo v protiklade s náukou stoikov.

Politická teológia raného kresťanstva
V polovici 2. storočia n.l. sa objavili zásady kresťanstva pomenované ako Nový zákon. V Apokalypse, najstaršom známom kresťanskom dokumente, ešte chýbajú príkazy lásky a odpúšťania. Ku koncu 2. stor. n.l. začali vznikať prvé diela kresťanskej filozofie. Klement Alexandrijský sa pokúsil o zmierenie kresťanstva a stoicizmu. V tomto čase pôsobia dvaja významní reprezentanti kresťanského myslenia: Ambróz, milánsky biskup, a jeho žiak Augustinus. Augustín písal o kresťanskej doktríne alebo cirkevnej disciplíne, Ambróz písal cisárovi o jeho povinnostiach. Zastával názor, že cisár má zvrchovanú moc vo svetských záležitostiach, ale v duchovných patrí jurisdikcia pápežovi, a podlieha jej cisár.

Augustín patril k tým, ktorí videli že účinná vláda je taká, ktorá potlačuje hriech. Svet má patriť Bohu. Odmietal anarchiu, ktorá bola pre neho väčším zlom ako panstvo nad človekom. Mal vyhranene negatívny vzťah k otroctvu. Rovnako odmietal mučenie a trest smrti. Vojny nepovažoval za adekvátny spôsob riešenia konfliktov. V kresťanskej ére by dokonca ani nemali existovať. Nehlásal teokraciu, hovoril, že na svete by bolo lepšie, keby impérium nahradili menšie štáty. Augustínove názory neskôr viedli ku vzniku doktríny o cirkvi ako o dokonalej spoločnosti.

Čínske politické myslenie
Napriek tomu, že Číňania boli vo svojom vývoji autochtónni, bohatstvo ich politického myslenia je plne porovnateľné s rozmanitosťou napríklad európskeho. Štátom v štáte bola čínska rodina. Sinológovia uvádzajú, že úlohu, ktorú inde zohrávalo náboženstvo, v Číne prebrala filozofia. Filozofické vety sa stávajú nezriedka porekadlom. Čínsky šlabikár je vytvorený z výrokov filozofov.
Od dynastie Čchin sa v Číne striedali pri moci dynastie, ktoré viacmenej vyznávali konfucianizmus epizodikcky striedaný taoizmom a budhizmom.