Kasta je tak produktom neskoršieho vývoja a jedna z interpretácií ju považuje za akúsi obrannú reakciu pred tlakom islamu a islamizáciou spoločnosti. Indické kastové zriadenie bolo zrušené pred 50-timi rokmi. Je to uvedené i v ústave, i keď sa neberie na vedomie. Traktát Arthašastra pozostáva z 15 častí, "kníh", venovaných rôznym oblastiam politiky a štátneho zriadenia. Autorstvo je pripisované ministrovi Čandraguptovi, i keď pravdepodobne je kolektívnym dielom teoretikov žijúcich do Kautilju. Kautilja podobne ako Machiavelli uvádza, aké vlastnosti má mať vládca a čo musí robiť, aby si udržal moc. Autor traktátu je stúpencom silnej moci. Na jej udržanie sa používajú tresty - politika preto často býva definovaná ako veda o trestaní - danda niti. Difernecovaná štruktúra a evidentná decentralizácia a autonómia jednotlivých štruktúr boli dôvodom, prečo sa v Indii neuplatnil orientálny despotizmus. Buddhizmus je ateistický, odmieta spoločenský systém várn. Buddha zriadil mníšsku obec, začali vznikať kláštory. Vzniklo vlastne prvé demokratické hnutie v dejinách, ktoré nemalo náboženský charakter.

Islamské politické myslenie
Islam, náboženstvo, ktoré založil Muhammad, sa ujal v mestských centrách Arábie a neskôr sa expanziou a vojnami rozšíril a vytvoril rozsiahle impérium. Prvotnú islamskú skúsenosť tvorí korán a súbor tradícií o živote Proroka sunna. Pre politické a štátoprávne dopady má dôležitý význam téza, že človek sa rodí ako muslimúm, t.j. ten, kto žije v mieri, ktorého Boh požehnal, ale ľudstvo ho opakovane znesvätilo. Že sa človek nespráva ako muslim, mu nie je dané narodením. Nebyť muslim znamená spreneveriť sa Božej zvesti.

Al Šafimu patrí navýznamnejšie miesto z hľadiska tvorby právnych pojmov. Vymedzuje predmet a metódy jurisprudencie a je považovaný za zakladateľa teórie práva v islame. Islam poznal bipolárne videnie sveta: príbytok islámu a príbytok vojny. Tam kde sa uskutočňuje šari´ a, je príbytok islámu. Zvyšok zemského povrchu je príbytok vojny, kde žijú polyteisti, alebo inoverci. Umájjovci stáli na stanovisku fatalizmu, slepého predurčenia osudu. Naproti tomu kadariti, tvrdili, že o svojich činoch rozhoduje človek sám. Preto je potrebné obmedziť predurčenie kadar. V rámci islámu je cirkevná a štátna moc natoľko spätá, že sa cirkevná moc proti štátnej nemôže postaviť (v Európe vzniká moderný štát, keď sa cirkevná organizácia oddelila od štátnej). Sunnitské poňatie chalifátu spracoval Máwardí.