Bod odmeňoval statočného mladíka zvláštnymi milosťami, medzi ktorými nechýbali ani mimoriadne mystické zážitky.
Postupom času sa z obdivovateľov Filipovho života stali jeho nasledovníci a pomocníci. Filip roku 1548, keď založil „Bratstvo Najsvätejšej Trojice“ na pomoc chudobným a chorým pútnikom. Bratstvo sa vyznamenalo zvlášť vo Svätom roku 1550, keď pomohlo tisícom pútnikov a bolo vzorom pre iné pomocné organizácie. Roku 1551 sa Filip na naliehanie svojho spovedníka dal vysvätiť za kňaza a pripojil sa ku kňazskej komunite pri kostole San Girolamo della Carita. Tým sa však jeho vzťah k dovtedajším priateľom neprerušil, ale ešte väčšmi prehĺbil a dostal pevnejšiu vonkajšiu podobu. Vzniklo tak jeho hlavné životné dielo – oratórium. Podľa názvu by to malo byť miesto alebo spoločenstvo, kde sa konajú modlitby. Bolo však čosi viac.
Oratórium bola veľmi originálna ustanovizeň. Spájala v sebe veľkú slobodu so systematickým náboženským a kultúrnym programom. Do oratória mali prístup tak šľachtici ako aj jednoduchí ľudia, kňazi, rehoľníci, remeselníci, umelci, nábožní ľudia i zvedavci. Ako slobodne prišli, tak slobodne mohli aj kedykoľvek odísť. Program oratóriových stretnutí slúžil náboženskému prehĺbeniu, poučeniu a osvieženiu.
Veľmi užitočné bolo čítanie vybraných kníh, či už to boli životopisy svätých, cirkevné dejiny alebo poučenia o duchovnom živote. Čítalo sa po menších častiach, za ktorými nasledovali voľné pripomienky prítomných. Takto mali všetci z kníh väčší úžitok a pre mnohých sa stalo oratórium cennou školou myslenia a rečníctva. Už za života Filipa Neriho z tohto spoločenstva viaceré veľké osobnosti kresťanskej kultúry, ako narp. Baronius, Bosio, Tarugi, Gallonio a iní.
Okrem čítania sa v oratóriu pestoval i spev náboženských hymnov v ľudovej reči. K spevu časom pribudla hudba. Oratórium vychovalo viacerých skladateľov cirkevnej hudby; okrem iných bol jeho členom majster polyfónnej hudby Palestrina. Oratórium vďačí za meno aj jeden druh veľkej hudobnej skladby, ktorý sa stal súčasťou svetovej hudobnej kultúry.
Pri spoločných programoch Filip Neri pamätal aj na telesné osvieženie. Často brával svojich oratoriánov na väčšie prechádzky, spojené s návštevou kostola a s občerstvením i hrou v prírode.
Verný svojim dobrým zásadám mladosti Filip nezabúdal ani na chorých. Členovia oratória sa pravidelne striedali v službe nemocným. Niektorí venovali skutkom telesného milosrdenstva všetok svoj voľný čas.
Postupom času sa oratóriu rozdelilo na kňazské a sekulárne. Kňazské pozostávalo čisto z kňazov, malo charakter tekmer rehoľnej komunity a venovalo sa špeciálnym úlohám v službe Cirkvi.