SV. KATARÍNA SIENSKÁ

Svätá Katarína Sienská pochádzala z veľmi početnej rodiny. Narodila sa roku 1347 ako predposledná z 24 detí. Jej otec Jacopo Benincasa bol farbiarom koží. Matka Lapa mala viac ako dosť starostí s početnou rodinou. Pritom sa zdá, že statoční manželia dobre znášali ťažkú situáciu, takže rodina netrpela biedu. Ba ešte si aj osvojili jedno osirotené dieťa. Ako šesťročná zažila Katarína prvé zjavenie, ktoré naznačilo jej životné povolanie. Keď sa raz s bratom Štefanom vracala z mesta domov, nad bazilikou sv. Dominika videla Pána Ježiša oblečeného do kňazského rúcha a obklopeného mnohými bielo odetými osobami, medzi ktorými rozpoznala apoštolov sv. Petra, Pavla a Jána. Katarína chápala videnie ako povolanie k bezvýhradnému nasledovaniu Krista. Jemu sa aj bez váhania zasvätila, a to ešte v detskom veku.
Rodičia videli Kataríninu mimoriadnu nábožnosť, ale nepoznali najhlbšie tajomstvo jej srdca. Preto keď dcéra dosiahla 12 rokov, praktická a starostlivá matka sa začala obzerať po ženíchovi. Vtedy bola už Katarína nútená prezradiť svoje veľké ideály. Matka, hoci bola nábožná a úprimne veriaca, nevedela pochopiť dcérine túžby a nechcela o nich ani počuť. Katarína sa rozhodla bojovať všetkými prostriedkami, ktoré nenarušovali jej povinnú lásku k rodičom a tak si jedného dňa odstrihla svoje pekné dlhé vlasy.
Matka sa zhrozila, ale neustúpila. Chcela prísnosťou a tvrdou prácou zmeniť dcérino zmýšľanie. Bola to ťažká skúška, ale poslušne vykonávala všetky určené práce. S pomocou Božej milosti sa jej podarilo vytvoriť vo svojom srdci tichú izbičku, v ktorej sa aj popri rušnom vonkajšom živote mohla nerušene stretávať s Ježišom. V tomto období túžila vstúpiť do tretieho rádu sv. Dominika.
Katarínina ponížená vytrvalosť napokon predsa zvíťazila. Otec videl, že jej povolanie je vážne; preto prehovoril manželku, aby dcéru nechala ísť za hlasom svojho srdca, ktorý bol v tomto prípade božím hlasom. Životopisy hovoria, že otca pohli k zmene mimoriadne úkazy, ktoré sprevádzali Kataríninu modlitbu; žiara a zjavovanie sa holubice nad jej hlavou.
Katarína mala konečne vytúžený súhlas rodičov. Keď dosiahla šestnásť rokov, požiadala o prijatie medzi členky tretieho rádu sv. Dominika nazývané „mantellate“ podľa ich čierneho plášťa.
Mantelátky neboli rehoľníčky v plnom zmysle slova. Nežili v uzavretej kláštornej komunite a mohli voľnejšie usporiadať svoj program dňa. Katarína trávila svoj život a štyroch miestach : v kostole sv.

Dominika, vo svojom domove, v nemocnici a v leprozáriu sv. Lazára, kde ošetrovala tých najznetvorenejších malomocných. Voči sebe bola veľmi prísna: dožičila si iba málo spánku a jedla a denne sa bičovala. Boh odmeňoval jej mimoriadne pokánie a hrdinskú lásku voči druhým zvláštnymi milosťami, najmä videniami a extázou.
Je pochopiteľné, že mnohí obdivovali zvláštnu sienskú mantelátku tak pre jej tvrdý život, ako aj pre jej dobročinnosť a prejavy božej priazne. No stretla sa aj s nenávisťou a závisťou. Neraz sa Kataríne odplatili nevďačnosťou a urážkami práve tí, ktorým preukázala najviac dobrodenia. Narazial na nepochopenie i medzi rehoľníkmi. Keď prišla v kostole do extázy, neraz ju bezohľadne vyvliekli von.
V období pontifikátu pápeža Urbana V. mala Katarína významné videnie, v ktorom ju Kristus žiadal, aby sa venovala apoštolátu. Tým sa skončil jej skrytý život. Začali sa okolo nej zoskupovať významné osoby za Seiny, Florencie a Pisy. Mnohí sa na ňu obracali písomne a tak sa začala Katarínina bohatá korešpondencia.
Keď si uvedomíme, že svätica začala svoj zvláštny apoštolát vo veku sotva dvadsiatich rokov, nečudujeme sa, že jej pôsobenie vyvolávalo na jednej strane obdiv, na strane druhej pochybnosti. Preto sa vedenie dominikánskej cirkvi rozhodlo, že úradne preskúma jej náuku a činnosť. V máji 1374 predvolalo Katarínu na generálnu kapitulu do Florencie. Vyšetrovanie sa skončilo plným uznaním Kataríninej pravovernosti. Roku 1375 ju pozvali významní priatelia do Pisy, aby za istý čas pôsobila v tomto meste. Tam dosiahla Katarína ďalší stupeň spojenia s Kristom, a to stigmatickými ranami, znakmi jeho utrpenia, ktoré však ne jej žiadosť ostali navonok neviditeľné. Iba ostrými bolesťami jej pripomínali miesta Ježišových piatich rán. Počas pobytu v Avignone udelil pápež Kataríne niektoré ojedinelé výsady, ako napr. privilégium mať prednostný oltár alebo dovolenie mať na cestách k dispozícii troch spovedníkov na rozhrešovanie kajúcnikov, ktorých obrátila.
Svätá Katarína sa zaslúžila aj o návrat pápeža z Avignonu do Ríma a o zmeny vo svojej reholi, v ktorej sa zjavovali vážne nedostatky, čo ju veľmi trápila. Vytúžených zmien sa už však nedožila, pretože zomrela 29.apríla 1380, vyčerpaná prácou a vášnivým zanietením v službe božej a v službe cirkvi. Mala iba 33 rokov. Život Kataríny Sienskej bol síce veľmi krátky, ale aj veľmi bohatý.