Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Kresťanstvo
Dátum pridania: | 12.05.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Sanchez | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 122 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 12.4 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 20m 40s |
Pomalé čítanie: | 31m 0s |
Každá rehoľa sa riadi pravidlami, ktoré vypracoval jej zakladateľ. Niektoré rády väčšinu času zasväcujú modlitbám a rozjímaniu, iné sa viac zameriavajú na ošetrovanie chorých a starých, na pomoc ľuďom. Rehoľníci nosia habit- dlhé, drsné, vrchné rúcho, často prepásané. Býva rôznej farby a strihu, podľa predpisu jednotlivej rehole. Kláštory sa stávali strediskami kultúry a vzdelania, boli v nich školy a rozsiahle knižnice. Knihy sa ešte netlačili, mnísi ich prepisovali ručne. Spod ich rúk vychádzali knihy (kódexy) s kresbami (ilumináciami). Roku 529 sv. Benedikt z Nurzie (+547) založil na pahorku medzi Rímom a Neapolom kláštor Monte Cassino. Vytvoril regulu Óra et labora (Modli sa a pracuj), ktorou stanovil pravidlá duchovného života rehoľníkov v presne určenom striedaní práce a modlitby. Vytvorením tejto reguly, ktorá bola súčasne zákonníkom i duchovným návodom sa sv. Benedikt stal zakladateľom západného rehoľníctva.
Spočiatku sa združovali len muži, neskôr vznikali aj ženské rehole. Mníšky vedú rovnaký rehoľný život ako mnísi: v presne stanovenom čase vstávajú, modlia sa spoločne či jednotlivo, robia domáce práce, alebo sa venujú službe ľuďom. Niektoré rády majú aj nočné spevy a modlitby. V roku 1095 sa pápež Urban II. obrátil na kresťanov s výzvou oslobodiť hrob Ježiša Krista v Jeruzaleme z rúk tureckých moslimov. Tisícky veriacich sa zo západnej Európy vydali na dlhú vojnovú púť do Palestíny zvanej i Svätá zem. O štyri roky neskôr, po mnohých strastiach a bojoch, ich preriedené šíky dobyli Jeruzalem a na pobrežnom páse Palestíny založili štyri kresťanské kráľovstvá- z nich Jeruzalemské sa udržalo takmer jedno storočie. Avšak roku 1187 egyptský sultán Saladin dobyl Jeruzalem späť. Celkom sa uskutočnilo osem výprav. Ich účastníci si dávali na odev kríž a podľa neho sa nazývali križiaci. Výpravy dostali meno križiacke výpravy. Počas prvej križiackej výpravy vznikali rytierske rády- templári, johaniti a rád nemeckých rytierov. Na čele rádu bol veľmajster. Rád sa delil na tri stupne:
1. mečoví bratia- bojovali
2. ošetrovatelia- starali sa o chorých a ranených
3. vykonávatelia náboženských obradov a sprievodcovia pútnikov po svätých miestach
Členovia rádu sa riadili štyrmi zásadnými cnosťami:
1. chudoba- žili v skromných pomeroch
2. čistota- dodržiavali celibát. 3. disciplína- boli poslušní
4. boj proti islamu
Rytierske rády zohrali významnú úlohu v dejinách stredovekej Európy.
Filip IV. Pekný, francúzsky kráľ, chcel vyvlastniť cirkevný majetok (francúzska cirkev odvádza dane rímskemu pápežovi).
Podobné referáty
Kresťanstvo | SOŠ | 2.9400 | 569 slov | |
Kresťanstvo | SOŠ | 2.9600 | 606 slov | |
Kresťanstvo | SOŠ | 2.9871 | 1880 slov | |
Kresťanstvo | SOŠ | 2.9436 | 1007 slov | |
Kresťanstvo | ZŠ | 2.8795 | 320 slov | |
Kresťanstvo | GYM | 2.9394 | 819 slov | |
Kresťanstvo | ZŠ | 2.9383 | 665 slov | |
Kresťanstvo | GYM | 2.9709 | 621 slov | |
Kresťanstvo | ZŠ | 2.9781 | 676 slov | |
Kresťanstvo | ZŠ | 2.9379 | 1116 slov |