Kresťanstvo vzniklo vo východorímskej provincii Judea. Autorom kresťanstva je Ježiš Kristus, ktorý je považovaný za historickú osobu. Po Ježišovej smrti sa jeho učeníci, na čele s Petrom, stali šíriteľmi kresťanstva. Kresťanstvo sa hneď rozšírilo do Sýrie, Severnej Afriky, Malej Ázie, potom do Európy. V Konstantínopole, Kartágu, Alexandrii, Antiochii vznikli cirkevné zbory na čele s patriarchami. V západnej časti Rímskej ríše sa stal centrom kresťanstva Rím na čele s rímskym biskupom. Od polovice 5. storočia sa nazýva pápež (od slova papas= otec). Pápež mal prioritné postavenie.
Rímska ríša tvrdo potlačovala kresťanské náboženstvo, kresťania boli cieľavedome prenasledovaní, niekoľko tisíc zomrelo mučeníckou smrťou. Okolo roku 150 vznikli prvé katakomby v Ríme- v nich kresťania tajne vykonávali obrady, krstili, sobášili, a hlavne pochovávali. Kresťanstvo bolo v ilegalite až kým cisár Konštantín I. Veľký v roku 313 Milánskym tolerančným reskriptom povolil kresťanské náboženstvo v Rímskej ríši. Cirkvi priznal verejno-štátnu právnu subjektivitu a nariadil vrátenie všetkých cirkevných majetkov zhabaných počas prenasledovania kresťanov. Biskupi získali právo rozhodovať v súdnych sporoch veriacich v ríši. Biskupi sa svojím postavením dostali na úroveň vysokých štátnych úradníkov. Milánskym ediktom Konštantín I. Veľký zrovnoprávnil kresťanstvo s ostatnými náboženstvami v Rímskej ríši. V roku 321 vyhlásil kresťanskú nedeľu za sviatok a deň pracovného voľna.
V období ranného stredoveku postavenie cirkvi vzrástlo, panovníci pochopili jej úlohu pri upevňovaní stability ich vlády. Byzanskí cisári a panovníci dynastie Karolovcov začali všemožne podporovať cirkev. Tá získavala od veriacich i panovníkov obrovské bohatstvo, ktoré využíva na charitatívne účely (podpora chudobných, chorých, vdov, sirôt...), na samotnú cirkev (kostoly, kláštory, univerzity...) a z veľkej časti na blahobyt cirkevnej hierarchie. Vysokí cirkevní hodnostári často zasahovali aj do svetského života, dochádzalo ku konfliktom v schvaľovaní do cirkevných funkcií (biskupov, arcibiskupov a pápeža). Cirkev si vyhradzovala právo korunovať panovníka, zbaviť poddanského sľubu vernosti. Preto často dochádzalo ku konfliktom, napr. boj o investitúru medzi Gregorom VII. a Henrichom IV..
Okrem toho že kresťanstvo stabilizovalo svetskú moc malo obrovský význam pri šírení kultúry, vzdelanosti, písomníctva, umenia a vedy v rannom stredoveku.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Kresťanstvo
Dátum pridania: | 12.05.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Sanchez | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 122 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 12.4 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 20m 40s |
Pomalé čítanie: | 31m 0s |
Podobné referáty
Kresťanstvo | SOŠ | 2.9400 | 569 slov | |
Kresťanstvo | SOŠ | 2.9600 | 606 slov | |
Kresťanstvo | SOŠ | 2.9871 | 1880 slov | |
Kresťanstvo | SOŠ | 2.9436 | 1007 slov | |
Kresťanstvo | ZŠ | 2.8795 | 320 slov | |
Kresťanstvo | GYM | 2.9394 | 819 slov | |
Kresťanstvo | ZŠ | 2.9383 | 665 slov | |
Kresťanstvo | GYM | 2.9709 | 621 slov | |
Kresťanstvo | ZŠ | 2.9781 | 676 slov | |
Kresťanstvo | ZŠ | 2.9379 | 1116 slov |