referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Marína
Štvrtok, 8. decembra 2022
Zeus
Dátum pridania: 13.09.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Jozefr
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 477
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 8.4
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 14m 0s
Pomalé čítanie: 21m 0s
 

V hérojskych časoch bol už Zeus vládcom, ktorý svoju moc vcelku nezneužíval, a hoci mal mnohé ľudské slabosti, bol predsa len najlepší zo všetkých do tých čias známych vládcov nad bohmi i ľuďmi. Hoci bol Zeus absolútnym vládcom, nevládol celkom neobmedzene: tým sa odlišoval od bohov iných náboženstiev, v ktorých sa bez božej vôle ani vlas nepohol. Ostatní bohovia, a takisto ľudia, mali svoju vôľu a slobodu. Nad všetkými bohmi a ľuďmi, i nad samým Diom, vládlo však ešte niečo vyššie, nevyspytateľné a nezmeniteľné: osud. Hovorilo sa dakedy, že Zeus vládne aj osudu, bola to však len metafora a osudu vládol Zeus, tak isto ako hociktorý iný boh alebo človek, len potiaľ, pokiaľ poznal nevyhnutné spojenie príčin a následkov a konal v súlade s týmto poznaním. Ináč proti osudu ani Zeus nič nezmohol, aj keď si to neraz veľmi želal. Nebol jeho vládcom, iba strážcom a vykonávateľom. Ako najvyšší vládca nad bohmi a ľuďmi bol Zeus pôvodcom a ochrancom božských i ľudských poriadkov. Dával moc kráľom, ochraňoval ľudové zhromaždenia, upevňoval právo, bol svedkom a ochrancom prísahy, trestal neprávosť a nespravodlivosť, bol záštitou všetkých, ktorí u neho hľadali pomoc (aj keď pri tom nebol vždy dôsledný). Všetko videl, všetko počul a všetko tiež vedel (ak nie hneď, tak sa to aspoň dodatočne dozvedel). Poznal aj budúcnosť a dakedy ju ľuďom naznačoval rôznymi znameniemi, hlavne prírodnými úkazmi, snami a veštbami (hlavne ak ho o to prosili a priniesli mu príslušné obete). Dával ľuďom dobro i zlo: tieto svoje dary vyberal podľa vlastného rozhodnutia z dvoch veľkých nádob, ktoré mal vo svojom paláci. Jeho najmocnejšími zbraňami boli hromy a blesky. Nezničiteľný a neporušiteľný bol aj jeho štít aigis čiže egida. Diovým hlavným sídlom bol končiar vrchu Olympu v Tesálii, ktorý sa strácal v oblakoch a siahal až po nebo. Tam mal aj svoj veľkolepý palác, ktorý mu zo zlata postavil jeho syn Hefaisfos. Rád sa tiež zdržoval na krétskom vrchu Ide, na Ide v Troade, na fockom Parnase, boiótskom Kitairóne i na iných vrchoch. Keď sa stal pod menom Jupiter aj bohom Rimanov, mal svoje pozemské sídlo aj na rímskom pahorku Kapitole. Z Olympu chodil, kam sa mu zachcelo, na zlatom voze, ináč bol však prakticky všadeprítomný a o pomoc ho mohol človek požiadať nielen v chráme, ale hocikde. Občas prichádzal na svet aj v zmenenej podobe. Brať na seba podobu hocakého človeka, zvieraťa či prírodného javu bolo však výsadou každého boha. Riadenie sveta bohov a ľudí Dia príliš nezaťažovalo. Väčšinu času trávil spolu s ostatnými bohmi na hostinách v olympských paláchoch, kde sa podávali ako jedlo ambrózia a ako nápoj nektár.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.