Luteránska reformácia prenikajúca do severných oblastí Talianska i do stredných častí, si vynútila hľadať prostriedky ako prinavrátiť aspoň v Taliansku myslenie do pôvodných hraníc. Keď luteránstvo zasiahlo i také mestá ako bola Modena a Lucca, rozhodol sa pápež Pavol III. k vážnemu kroku. Bolo treba centrálne obnoviť pôsobenie inkvizície. V roku 1542 vydal pápež bulu Licet ab initio, v ktorej oznamoval ustanovenie inkvizície v Ríme ako centrálneho úradu pre všetky krajiny. Najvyššiu moc si nechal pápež a na pomoc vytvoril komisiu zloženú zo šiestich kardinálov. Oficiálny názov bol Sväté oficium. Moc ofícia sa mala vzťahovať na všetko duchovenstvo a laikov. Bula určovala i výšku trestov proti heretikom od väzenia až po smrť. Najskôr začal táto inštitúcia rozvíjať svoju činnosť hlavne v Taliansku. V Španielsku pôsobila jej sestra Suprema. 4.1. Giampietro Carafa

Tak sa volal syn, ktorý sa narodil roku 1476 v Neapoli v jednej šľachtickej rodine. Vychovávaný bol v Ríme u svojho strýka Oliviera Carafu, tu si osvojil základy gréčtiny a hebrejštiny. Vďaka svojmu strýkovi rýchlo postupoval po rebríčku cirkevnej hierarchie. Spájal v sebe prísny osobný asketizmus s humanistickými záujmami a viedol korešpondenciu s Erazmom. Ako napoleončan mal averziu proti Španielsku a ich nadvláde. Keď sa vrátil zo svojich funkcií v zahraničí do Ríma, pridal sa k Oratóriu božej lásky a usiloval sa odstrániť nešváry vo svojich diecézach. Pápež Hadrián si ho vybral pre spoluprácu na blížiacom sa reformnom programe. Vzdal sa biskupstva a spolu s Gaetanom di Thiene založili reholu teatínov, zasvätenú prísnej chudobe a usilujúcu sa napraviť neporiadky v cirkvi. Stal sa jej prvým predstaveným. Dovtedy bol bojovným vodcom reformnej strany a vzdal sa humanistickej snahy o zmierenie s luteránmi. Keď ho v roku 1555 proti vôli cisára Karola V. zvolili za pápeža, bol obdivovaným no obávaným mužom. Prijal meno Pavol IV. a vzdal sa neutrality svojich predchodcov. Bol veľkým nepriateľom Habsburgovcov. Spojil sa s Francúzskom a vypovedal vojnu nenávidenému Španielku. Pápežské vojská porazil vojvoda z Alby a pápež musel prijať našťastie veľkorysí mier. Sklamaný v politických ambíciách obrátil všetok svoj záujem k reforme cirkvi, ktorú chcel uskutočniť sám. Do čela rímskej inkvizície postavil Michala Ghislieriho ( neskorší Pius V.). Dal dokonca za herézu uväzniť nevinného kardinála Moroneho. Bol osobne neobľúbený a jeho vláda sa stala sklamaním.