referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Jolana
Nedeľa, 15. septembra 2019
O kresťanstve všeobecne
Dátum pridania: 30.11.1999 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: whuke
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 107
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 8
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 13m 20s
Pomalé čítanie: 20m 0s
 
Kresťanstvo

Pôvod, zakladateľ, základné historické udalosti

Pôvod
Kresťanstvo vzniká v prvom storočí n. l. v Palestíne vo vtedajšej Rímskej ríši. Jeho učenie zvoľna nadväzuje a vychádza z judaizmu (židovské náboženstvo). Prvýkrát sa pomenovanie kresťania vyskytlo v Antiochii (Sk 16; 26). Svoj pôvod má kresťanstvo v Ježišovi Kristovi (hebrejsky Ježiš = Boh spasí; Kristus = grécky preklad hebrejského slova Mesiáš, čo znamená Pomazaný). Podľa označenia Kristus je odvodený názov kresťanstvo a kresťan.

Základná filozofia kresťanstva
Bytosť Ježiša Krista je chápaná ako Druhá Osoba Najsvätejšej Trojice (= Boh). Je to Spasiteľ a Vykupiteľ všetkých ľudí. Jeho smrťou dostali ľudia žijúci v hriechoch (najmä dedičný hriech) nádej na spásu. Ježiš Kristus naplnil všetky proroctvá, ktoré proroci izraelského vyvoleného národa predpovedali o Mesiášovi. Naplnil a zavŕšil Starý zákon. Vykúpenie ľudstva dosiahol bezhraničnou láskou, ktorú preukázal pri ťažkej obete, spočívajúcej v čírom ľudskom utrpení. Jeho obeta, vrcholiaca v ukrižovaní, sa stáva výkupným za hriechy tým, že sa ako Boží Syn mohol kedykoľvek vymaniť spod rúk trýzniteľov a ako Boh sa neuveriteľne ponížil, keď prijal potupne na seba najväčší Boží trest pre ľudí za ich hriech – smrť. Následné vzkriesenie Mu potvrdilo víťazstvo nad smrťou, a tým aj nad ľudským hriechom a jeho dôsledkami. Pre človeka tak už smrť nemusí vôbec znamenať koniec dovnútra nezmyselného života. Dostal šancu spoznať po smrti večnú blaženosť.

Vierouka
Kresťanské vierovyznanie je inak veľmi stručne a prehľadnejšie zhrnuté v Kréde (Apoštolské vyznanie viery), ktoré znie:
Verím v Boha, Otca Všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme. Verím v Ježiša Krista, jeho jednorodeného Syna, nášho Pána, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny, trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný. Zostúpil k zosnulým, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca Všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. Verím v Ducha Svätého, v svätú Cirkev katolícku, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný. Amen.
Kresťanstvo učí o láske ku každému blížnemu ako k sebe samému a o láske k Bohu nadovšetko. Prikazuje aj lásku k nepriateľom. Blížny je definovaný ako hociktorý človek bez akéhokoľvek rozdielu.

Toto náboženstvo je tiež monoteistické, pričom však vyznáva Boha jestvujúceho v Troch Osobách (Otec, Syn a Duch Svätý). Uctieva aj Ježišovu matku Máriu ako Pannu, Bohorodičku a Matku všetkých žijúcich.

Základné historické udalosti
Okolo roku 0 sa narodil Ježiš, Syn Panny Márie, splodený z moci Svätého Ducha. Jeho pestúnom sa stáva Máriin manžel – Jozef. Do verejného vystúpenia okolo roku 30 bol ako jeho pestún tesárom či stolárom. Na začiatku verejného účinkovania sa dal pokrstiť v Jordáne Jánom Krstiteľom. Povolal dvanásť apoštolov, ktorých počet reflektuje 12 izraelských kmeňov. Stali sa nimi Šimon (Peter), jeho brat Ondrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Ján, Filip a Bartolomej, Tomáš a Matúš, Jakub Alfejov a Tadeáš, Šimon Kananejský a Judáš Iškariotský. Po Judášovej samovražde sa jeho náhradníkom stal Matej, zvolený apoštolmi hodením lósu. Ježiš založil Božiu Cirkev povolaním Petra za jej hlavu. Jej cieľom sa stalo privádzanie všetkých ľudí k spáse (aj pohanov, keďže náboženská elita Izraela zväčša Mesiáša odmietla, podobne ako mnoho iných Židov; mimochodom Peter mal videnie, ktoré mu naznačilo, že má krstiť aj pohanov) a krstením zhromažďovať nový vyvolený Boží ľud. Založená Cirkev je jedna, svätá, katolícka (všeobecná) a apoštolská. Ježiš účinkoval približne 3 roky, kým ho Rím ukrižoval na žiadosť veľkňaza Kajfáša na hore Golgota pri Jeruzaleme. Na tretí deň bol vzkriesený. Prvé prenasledovanie začalo ukameňovaním Štefana. Pohanom ohlasoval evanjelium (dobrú zvesť) najmä sv. Pavol na svojich misijných cestách. Ježiš vzkriesil na zemi spolu troch ľudí (naimského mládenca, Jairovu dcéru a Lazára).
Roku 313 rímsky cisár Konštantín Veľký vydal Milánsky edikt, ktorým sa kresťania stali slobodnými. Prestalo kruté prenasledovanie a nastal rozkvet cirkevného spoločenstva.
Roku 1054 sa Cirkev rozpadla na západnú časť so svojím obradom (Rím) a východnú časť so svojím vlastným obradom (Konštantínopol resp. Byzancia) = Veľká schizma alebo Východná schizma.
V 14. storočí sídlili pápeži v Avignone vo Francúzsku, čo viedlo až k neskoršiemu trojpápežstvu (Veľká západná schizma – ukončená koncilom v Kostnici r. 1417).
Roku 1517 vystúpil augustiniánsky mních Martin Luther so svojimi tézami proti neporiadkom v Cirkvi a vydal tak hlavný impulz na zrod skutočnej odbojnej reformácie. Vznikli viaceré protestantské prúdy (kalvíni alebo evanjelici). Protireformáciu spustil Tridentský koncil (1545-1563).
V rokoch 1962-1965 zasadal veľký Druhý Vatikánsky koncil, ktorý prispôsobil Cirkev podmienkam novej modernej doby. Otvoril katolícke kresťanstvo aj iným náboženstvám.

Zoznam najznámejších svätých z dejín kresťanstva
Sv. Peter a Pavol, sv. Andrej, sv. Ján a Jakub, sv. Tomáš, sv. Matúš, sv. Lukáš, sv. Marek, sv. Štefan, sv. Ignác Antiochijský, sv. Polykarp, sv. Justín, sv. Vavrinec, sv. Cyprián, sv. Bonifác, sv. Vojtech, sv. Stanislav, sv. Tomáš Becket, sv. Ján Nepomucký, sv. Ján Fisher a Tomáš More, sv. Pavol Miki, sv. Perpetua a Felicita, sv. Agnesa, sv. Mária Goretti, sv. Lev a Gregor, sv. Ambróz, sv. Hieronym, sv. Augustín, sv. Atanáz, sv. Bazil a Gregor Naziánsky, sv. Ján Zlatoústy, sv. Martin, sv. Patrik, sv. Cyril a Metod, sv. Karol Boromejský, sv. František Saleský, sv. Pius X., sv. Andrej Svorad a Benedikt, sv. František a Dominik, sv. Tomáš Akvinský, sv. Ignác z Loyoly, sv. František Xaverský, sv. Vincent de Paule, sv. Ján Mária Vianney, sv. Ján Bosco, sv. Katarína Sienská, sv. Terézia Avilská, sv. Angela Merici, sv. Dominik Savio, sv. Monika a sv. Alžbeta.

Písomné pamiatky

Biblia
Medzi písomnosti kresťanstva zaraďujeme predovšetkým Bibliu (Sv. Písmo; z gréc. knihy, spisy). Tá pozostáva zo Starého a Nového zákona. Starý zákon (45 kníh) rozdeľujeme na dejepisné, poučné a prorocké knihy, podobne rozdeľujeme aj Nový zákon (27 kníh). Kresťanstvo však čerpá svoju vieru aj z Tradície (teda z učenia tzv. Otcov Cirkvi, pôsobiacich v prvých storočiach jej života). Písmo má viacero autorov, ktorí boli inšpirovaní Svätým Duchom, a tak je jeho pôvodcom vlastne Boh. Skrze Bibliu sa Stvoriteľ zjavuje človeku. Charakteristickou črtou Knihy kníh (prezývka) je aj neomylnosť v učení, od ktorého závisí spása človeka. Prvé časti Biblie boli písané už v 10. stor. pr. Kr. (Pentateuch). Písmo bolo neskôr počas nasledujúceho tisícročia obohacované o ďalšie spisy, pričom knihy Nového zákona boli dokončené počas prvého storočia n. l..
Najstarší a najdôležitejší preklad Starého zákona sa nazýva Septuaginta. Je to preklad do gréčtiny (z pôvodnej hebrejčiny a čiastočne aramejčiny) písaný v 3. až 2. stor. pr. Kr. v Alexandrii. Pre upadajúci antický svet však bolo potrebné preložiť Starý zákon do latinčiny. Tak sa dialo najprv v podobe starolatinských prekladov (Vetus latina) a neskôr v podobe významného prekladu sv. Hieronyma pod názvom Vulgáta (prelom 4. a 5. stor.). Kriticky zrevidovaná bola Vulgáta v podobe Neovulgáty (r. 1979 a r. 1986; Pápežská komisia pre vydanie Novej Vulgáty). Nový zákon bol písaný v hovorovej gréčtine zvanej koiné silne ovplyvnenou semitskými jazykmi. Preklad do latinčiny zabezpečil tiež sv. Hieronym v rámci svojej Vulgáty.

Celá Biblia je rozdelená na 1189 kapitol (SZ – 929; NZ – 260; od r. 1555). Obsah Starého zákona je zameraný na formovanie vyvoleného národa, jeho históriu a najmä poznávanie predobrazov budúcej Cirkvi a Mesiáša. Poukazuje na Božiu činnosť v dejinách spásy. Vyčítame tu aj prorocké vízie o mesiášskom období, dočítame sa aj o viacerých zmluvách, ktoré Boh s Izraelom uzavrel. Nový zákon je zavŕšením Božieho plánu spásy. Jeho dej, obsah, filozofia i cieľ sa orientuje na Božieho Syna Ježiša Krista a počiatky Jeho Cirkvi. Životom Ježiša sa priamo zaoberajú 4 evanjeliá (od Matúša, Marka, Lukáša a Jána). Prorocké knihy tu zastupuje Zjavenie apoštola Jána (apokalypsa).
Najväčším zázrakom Starého zákona je prechod Izraelitov cez Červené more po suchu a najväčším zázrakom Nového zákona a Písma vôbec je Ježišovo zmŕtvychvstanie.

Iné písomnosti
Inými dôležitými písomnosťami v katolíckom kresťanstve sú Katechizmus Katolíckej cirkvi (kompletný súbor kresťanskej vierouky), Kódex kanonického práva (interné právo Katolíckej cirkvi), encykliky a diela pápežov, prípadne niektoré dekréty vydané Kongregáciou pre náuku viery alebo pod záštitou ekumenického koncilu.

Sviatky a obrady

Zoznam prikázaných sviatkov
každá nedeľa, Narodenie Pána (25.12.), Zjavenie Pána (6.1.), Nanebovstúpenie Pána (20.5.), Najsvätejšie Telo a Krv (10.6.), Mária Bohorodička (1.1.), Nepoškvrnené počatie Panny Márie (8.12.), Nanebovzatie Panny Márie (15.8.), sviatok sv. Jozefa (na Slovensku nie je prikázaný; 19.3.), sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla (29.6.), sviatok Všetkých svätých (1.11.).

Zoznam významných neprikázaných liturgických slávností
Zvestovanie Pána (25.3); Zelený štvrtok Pánovej večere; Veľký piatok, slávenie utrpenia a smrti Pána; Biela (Veľká) sobota; Veľkonočná obeta Pánovho zmŕtvychvstania, Najsv. Srdce Ježišovo; Narodenie sv. Jána Krstiteľa (24.6); Sv. Cyril a Metod, slovanskí vierozvestovia (5.7); Sedembolestná Panna Mária, Patrónka Slovenska (15.9); Kristus Kráľ.

Komentár k sviatkom
Najväčším sviatkom je Veľká noc, ktorá sa slávi v prvú nedeľu po splne, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti (medzi 22. marcom a 25. aprílom). Popolcovou stredou je vždy siedma streda pred Veľkou nocou a Svätodušnou nedeľou (Turíce) je siedma nedeľa po Veľkej noci.

Cirkevný rok je rozdelený na liturgické obdobia (advent – čas očakávania druhého príchodu Ježiša Krista + príprava na sviatok Narodenia Pána); Vianoce, Pôstne obdobie, Veľkonočné obdobie a cezročné obdobie). Za začiatok cirkevného roka sa považuje prvá adventná nedeľa. Vo východných cirkvách používajú juliánsky kalendár, ktorý sviatky posúva niekedy aj o 13 dní neskôr. Katolíci a protestanti sa riadia podľa gregoriánskeho kalendára.

Obrady
V katolíckom kresťanstve poznáme 2 základné typy obradov – západný (rímsky) a východný (byzantský). Východný obrad sa uplatňuje v Gréckokatolíckej cirkvi.

Byzantský obrad
slávenie liturgie v cerkvách
premena chleba a vína na Telo a Krv Pána Ježiša s použitím kvaseného chleba
využitie staroslovienčiny v obradoch
sv. prijímanie lyžičkou pod obojím
spev ľudu pod vedením kantora
ikonostas, sv. liturgia (t. j. obdoba omše),

Rímsky obrad
slávenie liturgie (sv. omša) v kostole
premena chleba a vína na Telo a Krv Pána
Ježiša s použitím nekvaseného chleba
obrady v národnom jazyku prípadne v latinčine
sv. prijímanie Tela na jazyk či do rúk
spev ľudu s využitím organu
pri slávení kňaz obrátený k ľudu

V katolíckom kresťanstve poznáme vysluhovanie 7 sviatostí (krst, sv. pokánia, sv. prijímanie Sviatosti oltár-nej, sv. birmovania, sv. manželstva, sv. kňažstva, pomazanie chorých). Krstom sa vstupuje do Cirkvi. Katolícke obrady sú veľmi rozmanité, je ich veľké množstvo. Poznáme viac typov litánií, krížových ciest, rôznych deviatkov, no najhodnotnejšia modlitba je Modlitba Pána (Otče náš) a modlitba sv. ruženca (tajomstvá radostné, bolestné, slávnostné, svetla). Dňom Pána a odpočinku je nedeľa.
Rozšírené sú aj púte na mnohé miesta, kde sa zjavila Panna Mária a pod. (Lurdy, Fatima, ...). S rozmachom kresťanstva spájame aj rozvoj mníšstva a rehoľného života. Existuje viacero významných reholí (františkáni, dominikáni, saleziáni, jezuiti a pod.). Rehoľníci dodržujú sľuby poslušnosti, čistoty a chudoby. Miesta, kde sa slávi sv. omša, sú kaplnky, kostoly, katedrály, konkatedrály či baziliky. Hierarchia kňazstva (diakon, kňaz, biskup) je podobná teda aj hierarchii kresťanských chrámov. Sv. omša pozostáva z Bohoslužby slova a Bohoslužby obety. Kresťania nemajú predpísané, čo je pre nich nečisté. Majú napríklad dovolené jesť akékoľvek zvieracie mäso. Ich pôst sa prejavuje viditeľne iba na Popolcovú stredu (celodenné obmedzenie stravy) a na Veľký piatok. Základom kresťanských obradov je liturgia (verejné dielo; slávenie Božieho kultu) a osobná modlitba, ako aj modlitba Cirkvi. Kresťanské zvyky potláčajú tradičné pohanské rituály a špiritizmus či astrologické praktiky alebo tradične rozšírené povery.

Kresťanské obrady vykonáva duchovný, ktorým môže byť Bohom povolaný muž, ochotný prijať podmienku celibátu. Ostatní sú nazývaní laikmi, na ktorých sa však vzťahuje všeobecné kňazstvo. Tradičnú formu úcty prejavujú kresťania počas obradov státím či úklonom hlavy. Pokoru a podriadenosť Bohu vyjadrujú počas liturgie kľačaním na kolenách. Kresťania majú aj v rámci svojich obradov možnosť si dať mnohé predmety požehnať (posvätiť). Využíva sa pritom svätená voda. Katolícke kresťanstvo spolupracuje aj s inými smermi a usiluje sa o vzájomné zblíženie (ekumenizmus), čo sa prejavuje na spoločných ekumenických obradoch. Zaujímavosťou kresťanov je modlitba za zosnulých v očistci a viera v odpustky (odpustenie trestov za hriechy). Základnou myšlienkou týchto prejavov je chápanie Cirkvi ako putujúcej (na svete), trpiacej (v očistci) a oslávenej (v nebi). Členov oslávenej Cirkvi (svätí) pozemskí kresťania často prosia o príhovor a pomoc či ochranu (orodovanie). Kresťanská tradícia pozná mnohých svätých.

Znaky, symboly a špecifické prvky

Znaky a symboly
Základnými symbolmi kresťanstva sú znak kríža (prežehnanie či kríž všeobecne), holubica (symbol Svätého Ducha), chlieb a víno (symbol Tela a Krvi Pána Ježiša), voda (ktorou sa zmývajú viny, krstí, svätí, požehnáva) a tiež ryba (gréc. ichtis), ale aj posv. ruženec či baránok a uzavretý trojuholník s okom v strede. Liturgickými predmetmi s dôležitou symbolikou sú napríklad paškál (veľkonočná svieca), sviece, kríž, kadidlo, svätenička, krizma a pod.

Špecifické prvky
Kresťanstvo má tiež svoje základné piliere. Medzi ne zaraďujeme Desatoro a 6 hlavných právd, ktoré znejú:
1.) Boh je len jeden.
2.) V Bohu sú 3 osoby – Otec, Syn a Svätý Duch.
3.) Boží Syn sa stal človekom, aby nás vykúpil.
4.) Boh je spravodlivý Sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých tresce.
5.) Duša človeka je nesmrteľná.
6.) Božia milosť je na spásu potrebná.

Ku kresťanstvu sa v súčasnosti hlási takmer 2 miliardy ľudí, pričom ku Katolíckej cirkvi takmer miliarda. V súčasnosti nejestvuje krajina, kde by ešte v nejakej svojej forme nepôsobilo. Doménami kresťanstva je predovšetkým Európa, Sev. a Južná Amerika a Austrália. Medzi najkatolíckejšie národy vo svete patria Íri, Poliaci, Filipínci, Chorváti, Španieli, Taliani a obyvatelia Južnej Ameriky.

Najrozšírenejšie slovo v kresťanstve je amen. Znamená tak je; nech sa stane. Vyjadruje náš súhlas s tým, čo sa povedalo, čo sa v modlitbe prednášalo a pod.
 
Zdroje: Katechizmus Katolíckej cirkvi (r. 2002), Sväté Písmo (Úvod do Starého a Nového zákona; r. 1998), Litánie k svätým, Evanjeliá, Almanach vedomostí (r. 2001)
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.