Kresťanstvo

Kresťan (po grécky Christianos, latinsky Christianus), prívrženec Krista. Jedno z troch najrozšírenejších a najvplyvnejších svetových monoteistických náboženstiev (vedľa budhizmu a Islamu). Keď na začiatku nášho letopočtu vzniklo v Palestíne, muselo bojovať s nežičlivým okolím. Napriek tomu sa rýchlo šírilo a dnes patrí medzi najväčšie svetové náboženstvá. Nazýva sa kresťanstvo a má asi 1.600 miliónov uznávačov. Jeho pôvodcom je Ježiš Kristus, ktorého kresťania považujú za Božieho Syna. Ježiš sa narodil v Betleheme v Júdei (Márii a Jozefovi) a vyrastal v Nazaréte v Galilei. Keď dosiahol vek 33 rokov pokrstil ho Ján Krstiteľ. Potom si vybral 12 apoštolov: Petra, Ondreja Jakuba, Jána, Filipa, Bartolomeja, Mátúša, Tomáša, Jakuba, Šimona, Júdu, Judáša. Celé 3 roky chodili po krajine s Ježišom a šírili Evanjelijum. Ježiš ochraňoval vyhnancov a chudákov. Kresťania veria ,že Kristus je ”Syn Boží” a zaroveň “Syn človeka”.

Konal dobro a hlásal porozumenie medzi ľuďmi. U zástupov vzbudzoval veľké nadšenie, ale i sklamanie, keď odmietal spĺňať ich politické nádeje. Narážal na čoraz väčšie nepriateľstvo u náboženských vodcov národa, ktorý nechceli uznať, že ho poslal Boh. Na 30 dní po Velkej noci ho židia vydali rímskemu prefektovi Pilátovi. Bol odsúdený na smrť ukrižovaním( na hore Golgotha) a ako otrok pochovaný. O tri dni na to našli jeho hrob prázdny. Hovorí sa, že vstal z mŕtvych. Podľa kresťanskej vierouky sú všetky ľudské hriechy predznačené v prvom hriechu, prvého človeka Adama, ktorý však nadväzuje už na pád anjela Lucifera. V iných vierach sa zlo chápe ako pôsobenie zlých duchov či súperenia božstiev. Z nášho, kresťanského pohľadu, aby človek dosiahol odpustky, v 16. storočí bolo predpísané, okrem úprimnej ľútosti, navštíviť niektoré chrámy v Ríme podľa vopred určeného poradia: “Giro delle Sette Chiese” (Okruh siedmich chrámov).Najväčší rozpor bol spôsobený rozdelením rímskeho impéria na západorímsku a východorímsku (byzanskú) ríšu 395. V dôsledku tohto rozdelenia došlo k vytvoreniu dvoch samostatných náboženských centier kresťanstva (Rím, Konštantinopolis) a k ďalším sporom, ktoré v roku 1054 viedli k rozdeleniu kresťanstva na západné (katolicizmus) a východné (pravoslávny). V 16 storočí vzniklo široko založené protikatolícke hnutie, ktoré bolo jednou z foriem boja rodiacej sa buržoázie proti feudalizmu.
To viedlo ku zrodu tretej zásadnej variante kresťanstva – protestantizmu, ktorý sa na rozdiel od katolicizmu a pravoslávnych rozštiepil na viac vieroučných smerov. Kresťania-Sú tí čo veria v spasenie cez Ježiša Krista, ktorý svojou mučenníckou smrťou vykúpil hriechy ľudstva a vrátil sa po druhýkrát na Zem
BIBLIA:
Biblia je nielen posvätnou knihou Židov,ale aj kresťanov,lebo veria,že obsahuje slovo božie. Pozostáva z dvoch častí- Starého a Nového zákona. Starý zákon uznávajú aj Židia aj Kresťania, Nový zákon iba Kresťania. Nový zákon obsahuje hlavne evanieliá,v ktorých štyria učenci-Ján, Lukáš,Marek,Matúš-podali život a učenie Ježiša Krista.Napísali ich v 1.storočí n.l. Kresťania sa usilujú žiť podľa nich,milovať boha a všetkých ľudí,robiť dobro. 1) starý zákon ( 39 kníh starožidovských textov )
2) nový zákon ( 27 kníh kresťanských posvätných textov )
štyri evanjeliá: 1,SKUTKY APOŠTOLSKÉ
2, LISTY SV. PAVLA
3, VŠEOBECNÉ LISTY
4, ZJAVENIE SV. JÁNA

KRESŤANSKÉ SVIATKY:
Vianoce - 25. Decembra oslava narodenia Krista
Post - obdobie duchovnej obnovy,ktoré vrcholí Veľkou nocou
Veľka noc – spomienka na Ježisove ukrižovanie a vzkriesenie
Nanebovstúpenie - 40 dni po Velkej noci ,oslava nanebovstupenia Pana

Advent: Čas očakávania,príprava na Vianoce.
Vianoce: Narodenie Ježiša Krista
Veľký piatok: Ďeň Ježišovho ukrižovania
Veľkonočná nedela: Slávnosť Ježišovho zmŕtvychvstania
Turíce: Sviatok zoslania Ducha Svätého

KRST:
Keď sv.Ján Krstiteľ odhlasoval príchod Mesiáša, vyzýval ľudí k očiste srdca a symbolicky ich krstil vodou v rieke Jordán.Dnes sa krstom ľuďia (dospelí aj deti) prijímajú do niektorej z kresťanských cirkví.Pri obrade krstu na nich kňaz leje vodu, alebo sa ponoria do vody na znak toho, že sa z nich zmývajú hriechy a začína sa nový život.Ak sú krstené deti, krstní rodičia tak sa zaväzujú, že budú dbať o to, aby z nich vyrástli dobrí kresťania

PrijímanieKatolíci a pravoslávni veria, že cez bohoslužbu sa chlieb a víno v rukách kňaza stanú Božím telom a krvou, že Boh takto prichádza medzi nich. Oni ho potom pod týmto spôsobom prijímajú.
U protestantov je prijímanie spomienkou na poslednú večeru.
Úloha kňaza
Protestanti nepotrebujú žiadného sprostredkovatela medzi bohom a človekom. Kňaz je veriacim ako všetci a udeluje sviatosti. Štúdium náboženstva ho oprávňuje lepšie viesť veriacich. Protestantský kňaz sa môže aj oženiť a môže sa ním stať aj žena.

Kostol
Kostol je miesto, kde sa katolíci schádzajú na modlidby. Kňaz obsluhuje omšu pri oltári, ktorý zdobí drevený kríž. Tabernákulum je malá skrinka na eucharistiu. Na znak boží je v kostole červené svetlo. Kostol je bohato vyzdobený obrazmi a sochami. Veriaci tu slávia aj veľké životné udalosti. Obrady sú jednoduché a triezve.

- zakl. Modlitba – Otče náš ,
- zakl. moralny kodex – Desatoro + 2 prikazania dane Kristom (suhrne –Velke prikazanie).