2. SVIATOK POSVATENIA CHRÁMU
2.1 História sviatku

Roku 333 pred Kr. dobyl Palestínu Alexander Veľký. Pre Židov sa začalo obdobie helenizácie, ktorej sa veľmi priečili, lebo zo sebou prinášala rozpustenie mravov a cudzie božstvá. Pomery sa zhoršili keď nstúpil Antiochius IV. Epiphanos. Práve keď sa tento vládca chystal zaujať Egypt, jeho rímsky priatelia mu v tom stroho zabránili. Zaumienil si teda, že že dá za každú cenu svojim šátom pevnú grécku štruktúru, aby mohli odolať rímskemu nebezpečenstvu. Prišiel do Jeruzalema, kde poškvrnil chrám. Vsúpil do sätyne svätých, vzal poklady ktoré sa v nej nachádzali, svietniky a zlatý oltár. Tisíce nábožných židov dal pozabíjať, nehemiášove hradby dal zváľať, pri chráme postavil grécku pevnosť Akra a 15.decembra 167 pred Kr. postavil v chráme sochu boha Dia. Zakázal čítať Tóru, sláviť sobotu, obrezávať nemluvňatá. Formy odporu boli rôzne. Jedni aby neporušili Zákon utiekli aj so svojim stádom do stepí; nazývali ich nábožnými „chasidim“. Skupiny kňazov sa utiahli do samoty, kde žili skoro kláštorným životom, ďalší dali prednosť mučeníctvu pred potupou. Napokon došlo k otvorenému odporu. Povsatli muži z rodiny Makabejcov. Vzburu začal ich otec, Matatiáš, keď v meste Modein zabil Žida, ktorý šiel práve obetovať pohanským bohom aj kráľovského posla, ktorý nútil obetovať, rozváľal olár a utiekol so svojimi synmi do hôr. Od roku 166 pred Kr. pod vedením tretieho Matatiášovho syna Júdu, nastala neúprosná partizánska vojna. Grécky guvernér bol porazený a zabitý, štyri pomocné grécke armády stihol podobný osud. O dva roky neskôr bol sýrsky vládca prinútený zmeniť postup a vrátil Židom náboženskú slobodu.

„Vtedy povedal Júda a jeho bratia: „Hľa naši nepriatelia sú rozdrvení! Poďme teda, očistime svätyňu a znovu si ju posväťme!“ I zhromaždilo sa všetko vojsko a vystúpili na vrch Sion. Videli spustošenú svätyňu, oltár znesvätený, brány vypálené, v nádvoriach bujnelo krovie ako v lese alebo na horách, komôrky rozbúrané. Roztrhli si odev, žialili veľkým nariekaním a sypali si popol na hlavu. Padli tvárou na zem, zatrúbili na signálových trúbach a volali k nebu. Vtedy Júda určil mužov, ktorí mali bojovať proti tým čo boli na hrade, kým oni nevyčistia svätyňu. Potom vybral bezúhonných a Zákonu oddaných kňazov, ktorí očistili svätyňu a odniesli kamene užívané pri modlárstve na nečisté miesto.

Ako sa tak radili, čo by mali urobiť so znesväteným oltárom na zápalné obety, prišli na dobré riešenie, že sa rozhodli zbúrať ho, aby sa raz nestal predmetom potupy, že ho kedysi znesvätili pohania. Oltár teda zbúrali a kamene uložili na vhodnom mieste chrámového pahorku, pokým nevystúpi prorok a nerozhodne o nich ináč. Potom podľa predpisu zákona, dopravili neokresané kamene a postavili nový oltár podľa predošlého vzoru. Takisto vybudovali svätyňu a posvätili vnútrajšok chrámu a nádvoria. Zhotovili nové sväté nádoby a priniesli do chrámu svietnik, kadidlový oltár a stôl. A tak pálili na oltári kadidlo, zapálili na svietniku lampy a v chráme zažiarilo svetlo, položili na stôl chleby a zavesili opony, a tak šťastne dokončili celé svoje podujatie.

Dvadsiateho piateho dňa deviateho mesiaca, čo je mesiac kislev, stoštyridsiateho ôsmeho roku včasráno vstali a priniesli obetu podľa zákona na novopostavenom oltári na zápalné obety. Práve v ten istý čas, toho istého dňa, keď ho pohania znesvätili, bol znovu vysvätený so spevmi za zvuku citár, hárf a cimbalov. Všetok ľud padol na tvár; klaňali sa a zvelebovali Boha na nebi, ktorý im doprial toto šťastie. Osem dní slávili posvätenie oltára. S rozradostenou mysľou prinášli celostné žertvy aj obety vďaky a chvály. Zlatými vencami a štítkami vyzdobili priečelie chrámu; obnovili brány a komôrky a porobili k nim dvere. V ľude zavládla mimoriadne veľká radosť, pretože bola odstránená potupa, spôsobená pohanmi.

Júda, jeho bratia a všetci z Izraela rozhodli, aby každoročne slávili dni posvätenia oltáta osem dní od dvadsiateho piateho mesiaca kisleva s veselosťou a radosťou.“ (1 Mach 4, 36-59)
„S radosťou konali osem dní oslavy, ako robievali na slávnosť Stánkov, rozpomínajúc sa na nedávnu slávnosť Stánkov, keď sa museli zdržovať na spôsob divých zverov po horách a v jaskyniach.