ÚVOD
K prejavom židovskej viery patria neodlúčiteľne sviatky. Majú svoj veľký poučný význam. Dalo by sa povedať že sú katechizmom judaizmu. Židovské sviatky možno rozdeliť na sviatky pútnické (Pesach, Šavuot a Sukot), veľké sviatky (Roš ha-šana a Jom kipur), menšie sviatky (Chanuka, Purim, Roš chodeš, Tu be-švat a Lag be-omer) a národné sviatky, pôstne dni a dni smútku.
Pútnické a veľké sviatky sa opierajú o ustanovenia z Tóry. Historické udalosti v živote izraelského národa ale dali vznik tzv. menším sviatkom na ktoré sa neviaže povinnosť pracovného pokoja. Takýmto sviatkom je aj Chanuka, sviatok posvätenia jeruzalemského chrámu.

1. CHRÁM V JUDAIZME
Izraelský ľud dostal skrze Mojžiša príkaz ako presne ma vyzerať bohostánok (Ex 36,8-38,31) i to ako majú tento svätostánok posvätiť (Ex 40,1-14). Bol to teda putovný kožený chrám, s ktorým došli až do zasľúbenej zeme. V zlatom veku Izraela kráľa Dávida po mnohých víťazstvách nad nepriateľmi začalo mrzieť, že jeho Boh nemá svoj stály príbytok a povedal prorokovi Natánovi: „pozri, ja bývam v cédrovom dome a Božia archa býva v koženom stane“ (2 Sam 7,2). Boh ale prehovoril skrze Natána a povedal Dávidovi: „vari som za celý čas, čo som putoval so všetkými synmi Izraela, slovíčkom povedal niektorému sudcovi, ktorému som prikázal viesť môj ľud Izrael: Prečo mi nepostavíte cédrový dom?“ (2 Sam 7,7) a ďalej mu prisľúbil:

„A Pán ti oznamuje, že Pán postaví dom tebe. Až sa tvoje dni doplnia a uložíš sa k svojim otcom, ustanovím po tebe tvojho potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo. On postaví môjmu menu dom a ja upevním trón jeho kráľovstva naveky. Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Ak sa previní, budem ho karhať ľudským prútom a ľudskými ranami. Ale svojej milosti ho nepozbavím, ako som jej pozbavil Šaula, ktorého som odstránil spred teba. Tvoj dom a tvoje kráľovstvo bude predo mnou naveky pevné; tvoj trón bude upevnený naveky!“ (2 Sam 7,11b-16). Izraeliti si mysleli že ten kto mal prísť bol Dávidov syn Šalamún, ale Boh tu nehovorí o kráľovstve pozemskom, ale tom ktoré dostal boží ľud skrze nášho Spasiteľa, ktorý sa podľa božieho prísľubu narodil z dávidovho rodu. Veď neskôr Izaiáš píše: „Toto hovorí Pán: „nebesá sú mojim trónom a zem podnožkou mojich nôh.

Aký je to dom čo mi postavíte? Aké miesto pre môj odpočinok? Veď toto všetko spravila moja ruka i stalo sa to všetko - hovorí Pán““ (Iz 66,1-2b)
Šalamún napokon začal stavať chrám v 480 roku od východu Izraela z Egypta a v 4 roku svojho kraľovania a Pán ho oslovil „O tomto dome ktorý mi staviaš vedz: Ak budeš kráčať podľa mojich prikázaní, plniť moje ustanovenia a zachovávať moje príkazy a budeš sa podľa nich riadiť, na tebe splním svoje prisľúbenia, ktoré som dal tvojmu otcovi Dávidovi. Budem bývať uprostred synov Izraela a neopustím svoj ľud izraelský“ (1 Kr 6,12-13). Sedem rokov staval Šalamún tento chrám a Boh ho na jeho prosby vypočul a posvätil ho.

V roku 586 pred Kr. ale prišla skaza na Izrael. Totiž kráľ Nabuchodonozor dobyl južné kráľovstvo, zničil jeruzalemský chrám a vzal so sebou i jeho poklady. Izraeliti boli odvedení do babylonského zajatia. Po 50 rokoch ich ale kráľ Kýros prepustil a Židia sa začali v etapách vracať domov. Začali obnovovať nielen Jeruzalem, ale hlavne chrám. Najprv postavili oltár na tom mieste na ktorom stál a začali prinášať Pánovi obety. Ako začali stavať chrám, kráľ Artaxerxes I im zakázal obnovovať Jeruzalem. Znova pokračovali až na rozkaz kráľa Dária a tento chrám dokončili roku 515pred Kr., nebol však taký veľkolepý ako chrám Šalamúnov.