Vedecké výskumy a vášnivé verejné diskusie zahrňujú v súčasnej pluralitnej spoločnosti rôzne prístupy k realite homosexuálnej orientácie. Tieto sú nie zriedka medzi sebou prepletené, navzájom sa ovplyvňujúce, častokrát poznačené zmätkom vyplývajúcim z osobných záujmov. Nemožno tiež zastrieť fakt, že mnohé štúdie venujúce sa tejto tematike (najmä z amerického kontinentu) „nesú“ so sebou bremeno politických a kultúrnych pnutí 60. a 70. rokov minulého storočia. Dialógu medzi jednotlivými prístupmi, ktorý by sa vyznačoval citlivosťou a vyváženosťou, je treba sa učiť. Tak medzi veriacimi kresťanmi, ako aj medzi ateistickými či nie kresťanskými predstaviteľmi tzv. gay-komunít. O to skôr dialógu, vedenému medzi dvoma skupinami úprimne veriacich kresťanov, z ktorých jedni sú úprimne presvedčení o vzájomnom neprotirečení si homosexuálnej aktivity s biblickým učením, kým tí druhí zastávajú (tiež úprimne presvedčení) opačný názor. V dnešnej dobe je už skôr vzácnosťou, ak nájdeme zložité psychologické problémy, typické pre homosexuálne orientované osoby, odlíšené od otázok spojených so životným štýlom plynúcim z gay-kultúry. Ťažkosti robí aj správne a čo najviac k pravde sa približujúce rozlíšenie oprávnených požiadaviek nediskriminácie od požiadaviek plnej legalizácie homosexuálnych spojení či zväzkov. V tejto kapitole budú najprv predstavené argumenty tých, ktorí zastávajú názor o súlade homosexuálnych aktivít s učením Biblie, a potom tých, ktorí sa stavajú svojimi názormi do ich opozície.

ARGUMENTÁCIE KULTÚRNOU PODMIENENOSŤOU BIBLICKÝCH TEXTOV
Na obranu legálnosti homosexuálnych vzťahov sa predkladá niekoľko argumentov. Medzi prvými možno spomenúť ten, ktorý relativizuje tradičnú interpretáciu biblických textov a spochybňuje vierohodnosť zdroja, ktorým je pre kresťanov Biblia. Hovorí o tzv. kultúrnej podmienenosti Písma, podľa ktorej boli pisatelia posvätných textov značne ovplyvnení vlastnou kultúrou, a tak ich učenie o homosexualite sa stáva pre dnešnú dobu neadekvátnym, zastaralým a neaktuálnym. Biblickí autori totiž neriešili naše otázky. A preto používanie textov Sv. písma, v ktorých sú odsúdené rôzne homosexuálne praktiky, za účelom poukázania na nemorálnosť takýchto skutkov, nemusí nutne znamenať aj ich vnútornú nezriadenosť.

Ak by však kresťanské odmietnutie homosexuálnych praktík bolo založené na niekoľkých izolovaných a nejednoznačných textoch, ktorých interpretácia môže byť prekonaná, tak by odpoveď na námietky kultúrnej podmienenosti Písma bola prinajmenšom obtiažna. Negatívne zákazy homosexuálnych úkonov majú zmysel jedine vo svetle pozitívneho učenia o ľudskej sexualite a heterosexuálnom manželstve opísaných v prvých kapitolách knihy Genezis (porov. Gn 1, 26 – 2, 25). V nich možno vidieť, že Boh je pôvodcom manželstva a povolanie k nemu je vpísané do samej prirodzenosti muža a ženy.