Podobne je nutné prekonať a odstrániť diskrimináciu, prejavujúcu sa vo forme rôznych urážok, odsudzovaní, neprijímania až násilností, ktorej sú homosexuálne orientovaní ľudia vystavení len a len kvôli svojej sexuálnej orientácii. Sú to prejavy nedostatočnej úcty k druhým, ktoré si zasluhujú odsúdenie. Vlastná dôstojnosť každej osoby musí byť vždy rešpektovaná slovami, skutkami a tiež aj zákonodarstvom. Pre Boha, ako Stvoriteľa ľudí, totiž neexistujú žiadni homosexuáli, ale iba ľudia, ktorých miluje a ktorí trpia na následok hriechu, ku ktorému došlo na začiatku ľudských dejín, ako to obrazným spôsobom ukazuje biblický text v Knihe Genezis (porov. 3, 1-8).

POMOC KRESŤANSKÉHO SPOLOČENSTVA
Človek, ako tvor spoločenský, pociťuje v sebe bytostnú potrebu niekam patriť. Homosexuálne orientovaní ľudia nie sú niekým, kto by túto potrebu v sebe nenosil. Je však pre nich ťažšie sa zapojiť do spoločenstva a vytvárať zdravé a budujúce vzťahy nie kvôli tomu, že by oni sami nechceli, ale naopak kvôli spoločnosti v ktorej žijú. Ona sama totiž kladie často ťažké, až neúnosné bremená, a pritom podniká len veľmi malé kroky k tomu, aby ich niesla či pomáhala niesť. Kresťanský pohľad na realitu homosexuálnej orientácie sa musí nutne oslobodiť od svojich (nie zriedka iracionálnych) prejavov homofóbie (strachu, odporu k homosexuálom) a urobiť kroky k tomu, aby sa pokúsil pozerať na svet a ľudí (zvlášť tých „inak“ orientovaných) očami Boha. Musí sa vzdať svojho postoja k homosexualite, redukovaného len na výzvu na zrieknutie sa svojej odlišnosti a prijatie svojho osudu ako utrpenia.

Nemal by sa snažiť len o násilnú zmenu sexuálnej orientácie z homosexuálnej na heterosexuálnu. Skôr by mal zamerať svoj pohľad na zmenu svojho postoja k takto orientovaným ľuďom. Cieľom Cirkvi nie je „robenie homosexuálov na heterosexuálov“. Jej cieľom je hlásanie evanjelia a neexistuje žiadny dôvod, prečo by sa to netýkalo aj homosexuálne orientovaných osôb. Kresťania nemôžu čakať na premenu a až na jej základe poskytnúť svoje prijatie. Sú vyzývaní, aby ponúkli a poskytli prijatie, ktorého dôsledkom môže byť postupná premena.
Zo strany (nielen) kresťanov sa možno tiež stretnúť so síce dobre mieneným, ale možno nie vždy vhodne adresovaným a vyjadreným tvrdením, podľa ktorého je každý homosexuál nešťastný a nutne potrebuje pomoc. Možno potom z ich strany cítiť akýsi nadradený, blahosklonný súcit, na ktorý sú však homosexuálne orientovaní ľudia citliví, a nie vždy ho musia prijať s porozumením.