Aj z tohto dôvodu možno spochybniť existenciu akejsi univerzálnej, a na všetkých platiacej, formy „liečby“ homosexuality (ak vôbec možno hovoriť o „liečbe“). Podľa mnohých skúseností by sa cestou pre homosexuálne orientovaného človeka, ktorý nechce žiť homosexuálnym životným štýlom, mohla javiť cesta zdravého nesexuálneho vzťahu s osobou rovnakého pohlavia. Tá umožňuje pomôcť človeku s homosexuálnou orientáciou nežiť homosexuálne a viesť pritom rozvinutý, zmysluplný život, ktorý by nebol naplnený neustálym neurotickým sebaovládaním a depresívnym tlakom.

TEOLÓGIA PRIATEĽSTVA
V súčasnej mentalite sa akosi automaticky spája pojem priateľstva, zvlášť dvoch slobodných ľudí či ľudí žijúcich v celibáte, s ideou sexuálneho vzťahu. Nie vždy však musí vzájomný vzťah priateľstva ústiť do sexuálnych kontaktov. Homosexuálne priateľstvá sa síce môžu stať príležitosťou na sexuálne konanie (podobne ako aj priateľský vzťah medzi mužom a ženou), ale takéto riziko ešte neruší oprávnenosť takýchto vzťahov. Podľa psychologičky Elisabeth Moberlyovej je homosexualita vo svojej podstate stavom nedokončeného rozvoja či nenaplnenej potreby a homosexuál, či už muž alebo žena, je osobou, ktorá nesie v sebe citovo nedostatočný vzťah k rodičovi rovnakého pohlavia. A preto v smerovaní a vyhľadávaní vzťahov medzi homosexuálne orientovanými nevidí niečo patologické, ale skôr naopak. Vidí v tom snahu (neuvedomelú) vyriešiť a zaplniť emocionálny deficit, ktorého sa stali obeťou.

To, čo homosexuálny muž hľadá, je to, čo mal získať vo vzťahu k svojmu otcovi, a to, čo hľadá homosexuálna žena, je to, čo mala obdržať vo vzťahu k svojej matke. Potreby väzby a náklonnosti neboli uspokojené v procese vývoja a boli takpovediac „nechané stáť ladom“. Potreba lásky k rovnakému pohlaviu je normálna, nenormálna je však skutočnosť, že táto potreba nebola naplnená včas. Schopnosť lásky k tomu istému pohlaviu je sama o sebe pokusom dať do poriadku nenaplnené vývojové potreby, ovplyvňujúce pohlavnú identitu. Je však neadekvátne a nedostatočné uspokojovať tieto potreby sexuálne. Oprávnené zaplnenie týchto oprávnených potrieb navrhuje riešiť zámenou telesných žiadostí s emocionálnymi potrebami. Riešenie tohto stavu možno potom nájsť v hlbokých, láskavých, trvalých a nesexuálnych vzťahoch k rovnakému pohlaviu. Takéto vzťahy sú možné v priateľstve, radiaceho sa do kategórie dobier darovaných každému samou prirodzenosťou. Každá ľudská bytosť sa musí učiť, ako priateľstvá vytvárať a ako nachádzať v nich radosť. Človek, ktorý by bol ochudobnený o dobro priateľstva, nemôže svoj život žiť na ľudskej úrovni, predpokladajúcej vzájomnú komunikáciu.