Pestovaním a rozvíjaním spoločných duchovných a kultúrnych hodnôt v priateľstve, ktorému podľa sv. Augustína trvácnosť a úprimnosť zabezpečuje Ježiš Kristus, musia nutne ustúpiť sexuálne aktivity, ktorých energia sa má premeniť do skutkov lásky a služby blížnym a na budovanie Božieho kráľovstva.
Homosexuálne orientovaným ľuďom nemožno poprieť právo na ľudskú blízkosť, priateľstvo a lásku vo vnútri ich spoločenstva, pokiaľ nejde o jej sexuálne formy. Treba však stále bdieť, aby sa pri uvádzaní myšlienok o naplnení hlbokého vývojového deficitu hlbokým vzťahom v dospelosti nezabudlo zdôrazniť, že ide o nesexuálny vzťah. Ľahko by totiž mohlo dôjsť k skresleniu a nesprávnemu až protikladnému výkladu takýchto vzťahov. Lebo aj keď sa homosexuálna osoba, rozhodnutá žiť svoj život v čistote, vyhýba genitálnemu správaniu, nikdy nemôže v sebe potlačiť pocity a emócie pociťované pri kontakte s osobou rovnakého pohlavia. Tieto emócie dokonca dodávajú medziľudským vzťahom vrúcnosť a sympatiu, vďaka ktorým sa druhá osoba cíti byť prijatá a podporená. A tak, ako vo väčšine oblastí vrcholnej realizácie človeka, aj v tejto oblasti ide o kráčanie na ostrí noža. Na jednej strane je nutné sa vyhnúť nerealistickému puritanizmu a na druhej strane nesmieme popustiť uzdu neprimeranému konaniu, ktoré by sa skrývalo za maskou čnosti. Treba si preto zvoliť zlatú strednú cestu a múdro kráčať kdesi uprostred.