Vystupoval ako učiteľ Zákona i ako prorok s vedomím ojedinelého poslania od Boha, ku ktorému mal jedinečný osobný vzťah. Jeho učenie bolo sprevádzané „mocnými činmi“ (hlavne liečenie chorých). Jeho učenie narazilo na tvrdý odpor väčšiny vplyvných vrstiev vtedajšej spoločnosti. Cez veľkonočné sviatky bol zatknutý chrámovou strážou a po výsluchu pred židovskou veleradou v Jeruzaleme bol odovzdaný rímskej koloniálnej moci ako uchádzač o židovský kráľovský trón a následne ukrižovaný. Rozhodujúci význam pre vznik kresťanstva mala veľkonočná udalosť Ježišovho vzkriesenia.
2.2 B o h
Pojem označujúci základný „predmet“, „cieľ“ kresťanskej viery. Je chápaný ako absolútno, ku ktorému človek vzťahuje relativitu vlastného bytia. Kresťanstvo pojem Boha vysvetľuje personálne - je jeden trojjediný Boh, jedna podstata a tri podoby (Boh Otec, Boh Syn a Duch Svätý) a je charakterizuje ho láska a vlastnosti ako večnosť, nekonečnosť, nezmeniteľnosť, všadeprítomnosť, všemohúcnosť, spravodlivosť, múdrosť, vernosť človeku, svätosť, milosť. Otázka o Bohu ako jeden z antropologicky konštantných momentov nemusí priamo súvisieť s vierou v existenciu Boha, ako skôr s problémom, čo konkrétne rečník myslí pod pojmom Boh.

3  K r e s ť a n s t v o a b u d h i z m u s
Podobne ako v kresťanstve aj v budhizme existuje na počiatku historická osobnosť, ktorá dokázala vyviesť, premeniť pôvodné náboženstvo na to svetové, resp. na svetové hnutie. Aj preto sú obe osobnosti, Ježiš a Budha, neustále porovnávané. Pre novodobého človeka vyvstáva zásadný rozdiel v skutočnosti, že obaja sa síce usilovali o spásu ľudstva, ale Ježiš hlásal spásu s ohľadom na božiu milosť a Kráľvstvo nebeské, žatiaľ čo Budha sa na boha neodvoláva a odkazuje človeka pri hľadaní spásy samého na seba. Meditatívne „mystické“ základy budhizmu a zdôrazňovanie poznania sú bezpochyby najdôležitejšími impulzmi tohto náboženstva. Prvé kontakty medzi kresťanmi a budhistami sú historicky podložené z dôb Klementa Alexandrijského (cca 150-217). Predpokladajú sa vplyvy na vznikajúce mníšske rády. Od 1. pol. 7. stor. do 14.stor. koexistovali v Číne budhizmus a nestoriánske kresťanstvo. Na františkánskych mníchov, ktorí sa do Číny dostali v 13.-14. stor., urobili veľký dojem práve budhistický mnísi.

Ďalšiu fázu kontaktov medzi budhizmom a kresťanstvom predstavujú jezuitský misionári, ktorí pôsobili najmä v Japonsku a v dobách Františka Xaverského.
V poslednom storočí zaznamenávame prudký rast náboženskými vedami podporovaného záujmu o dialóg, lepšie vzájomné porozumenie a pragmatickú spoluprácu (politika mieru, ochrana ľudských práv a spravodlivosti).