Likvidácia grécko-katolíckej cirkvi na Slovensku v 50. rokoch 20. storočia

1. Postupné plánovanie a neskôr likvidovanie cirkvi

Vývoj politickej situácie v obnovenej Československej republike smeroval ku komunizmu pod sovietskou nadvládou. Slovenská národná rada prisľúbila cirkvi úplnú slobodu, ale už svojím v poradí piatym nariadením poštátnila na Slovensku všetky školy, od detských opatrovní a útulkov, až po vysoké školy. Nariadenie nadobudlo účinnost' 6. septembra 1944, teda necelý týždeň po vystúpení SNR z ilegality na území ovládanom partizánmi. Dňa 16. mája 1945 tento orgán zložený výlučne z komunistova protestantov potvrdil poštátnenie cirkevných škôl spred roka a 25. mája 1945 rozpustil všetky katolícke organizácie, dokonca i tie s výlučne náboženským zameraním. Nitriansky arcibiskup Dr. Karol Kmet'ko podal proti tomu memorandum. Odpoved' hola prekvapujúca. Do jeho sídla na hrade prišli príslušníci Národnej bezpečnosti, aby ho zastrašili a urobili mu domovú prehliadku. V júni už aj zasiahli biskupi a vydali pastiersky list, který však nič nedosiahol. Ked' vo februári 1948 prevzala moc komunistická strana, náboženská politika nadobudla nové negatívnejšie smerovanie. Upresnené hola na karlovarskej porade medzi sovietskym diplomatem Andrejom Januarievičom Vyšinským a predstaviteľmi vlády Zápotockým, Nejedlým a Kopeckým.

Hlavné body programu boli:
1. Obmedzit' činnost' biskupov
2. Obmedzit' vplyv Vatikánu
3. Katolícku cirkev postupne premenit' na národnú
4. Zasiahnut' do kat. ustanovizní
5. Odstraňovat' horlivých kňazov

Komunistický režim v Československu pod vedením Moskvy pristúpil k likvidácii grécko-katolíckej cirkvi. Podobne predtým hola likvidovaná grécko-katolícka cirkev v Haliči, na Ukrajine a v Rumunsku. Prvé prejavy tejto likvidácie sa udiali 22. februára 1949 v Prešove. Tú noc oddiel polície obkľúčil kláštor baziliánov a uskutočnil domovú prehliadku, ktorá trvala do rána. Jedenást' rehoľníkov vyviezli preč z kláštora. Biskupovi Gojdičovi oznámili, že kláštor je konfiškovaný, lebo v ňom bola nájdené veľa protištátnej literatúry. Vo februári 1950 zasadla tzv. "šestka" ÚV KSČ. Rokovala o gréckokatolíckej otázke. Bolo rozhodnuté začat' akciu, která by získavala prestup veriacich z gréckokatolíckej cirkvi na pravoslávnu. Súbežne s týmito udalost'ami bola dokončená organizácia pravoslávnej cirkvi v Československu. V Prešove už 30. decembra prebehla voľba pravoslávneho biskupa, eparchiálnej rady a jej členov Novým biskupem sa stal Alexej Dechterev. Biskup Alexej za pomoci štátnych orgánov v marci zorganizoval Centrálny výbor návratu na pravoslávie. Podarilo sa mu v priebehu mesiaca získat' až 32 morálne poznačených kňazov a niekoľko tisíc veriacich. Komunistická vláda nad'alej pokračovala vo svojom boji proti cirkvi. Dekrétom č. 112 zo 16. marca 1950 vláda zrušila 13 diecéznych seminárov a ponechala iba 2, jedenv Prahe a druhý v Bratislave. Povodne mala každá diecéza vzorne vybavený seminár. Po dekréte zanikal trnavský, nitriansky, banskobystrický, rožňavský, spišský, košický a prešovský gréckokatolícky seminár. Ich profesori holi zatknutí a prepustení. V takomto ovzduší opustil 20. marca 1950 nuncius Ottavie de Liva územie Československa. V tomto čase bola na Slovensku internovaných viac ako 1000 kňazov a rehoľníkov. V noci z 13. apríla na 14. apríla sa v dejinách cirkvi stala doteraz nevídaná a neslýchaná vec. Bezpečnostné orgány vyprázdnili kláštory skoro všetkých mužských reholí.

Ďalšie plánované zásahy proti cirkvi nenechali na seba dlho čakat'. Centrálny výbor návratu na pravoslávie zorganizoval na 28. apríl 1950 do Prešova " Mierový kongres", na ktorý mali jednotlivé dediny vyslat' delegácie pod vedením miestneho kňaza. Kňazi, ktorí neprišli bolo neskôr uväznení. Kongres sa konal v sále Čierneho orla. Na čelnej strane bol zavesený veľký ortodoxný kríž, obraz moskovského patriarchu Alexeja, pražského metropolitu Jelevferija, ako i Stalina a Gottwlda. Na bočných stenách boli komunistické a protipápežské heslá a na zadnej stene nepravdivý výrok sv. Metoda: " Slovania, bojte sa Ríma." Mnohí delegáti, ktorí zbadali heslá, chceli opustit' sálu, ale polícia im to nedovolila. Tento kongres dostal oficiálny názov "Sobor gréckokatolíckeho duchovenstva".

Na tomto sobore bol vypracovaný manifest, ktorý bol prakticky nezmyselný. Stálo v ňom, že sa zrušuje Únia gréckokatolíckej cirkvi s Rímom a že pravoslávny veriaci ľud sa vracia k svojej pôvodnej viere. Po ukončení kongresu sa delegácia pobrala ku katedrále a potom do sídla biskupa Gojdiča a jeho pomocného biskupa Hopka. Žiadali, aby im Gojdič odovzdal kľúče od katedrály. Gojdič odmietol. Delegácia nato odišla k pravoslávnemu biskupovi Alexejovi a vyzvala ho, aby prevzal hned' do svojej správy katedrálu, ktorú medzitým násilne otvorili. Pražský metropolita, ktorý sa " náhodou" v ten deň nachádzal v Prešove, prišiel tiež a na znak svojho vít'azstva odslúžili v katedrále d'akovný moleben. Biskupa Pavla Gojdiča zatkli ešte v ten istý deň. Ked' vychádzal vonku zadným vchodom zo svojej biskupskej rezidencie, práve vtedy vstupoval pravoslávny biskup Alexej predným vchodom do biskupského paláca. Pred nástupom do auta dal biskup Pavol Gojdič ešte požehnanie svojmu bratovi Dr. Štefanovi Gojdičovi, kanonikovi Kollymu a Michaličovi. Biskupi Gojdič a Hopko boli izolovaní tým sposobom, že boli ihned' po prevzatí rezidencie odvezení na izolované miesto do Vysokých Tatier, kde budú prechodne ubytovaní až do d'alšieho rozhodnutia.

Na základe oficiálneho dekrétu zo dňa 27. mája 1950 Gréckokatolícka cirkev v Československu bola úradne zlikvidovaná a všetky jej majetky a práva automaticky prešli do rúk pravoslávnej cirkvi. Začali sa masívne a násilné prevádzania veriacich a duchovenstva na pravoslávie, ktoré boli realizované za pomoci polície a komunistických agentovo Kňazov postavili pred a1ternatívu- bud' pravoslávie alebo strata všetkého. Iba 30 kňazov z 320 podpísalo pravoslávie. Asi 120 kňazov uväznili, ostatných sústredili do pracovného tábora v Hlohovci a neskôr poslali do vyhnanstva na české pohraničie.

2. Uväznenie a odsúdenie otcov biskupov Gojdiča a Hopka
Biskup Gojdič pobudol v Tatrách približne dva mesiace. 8. júna 1950 sa poslednýkrát zúčastnil na verejnej bohoslužbe. Nasledujúceho dňa definitívne otca biskupa uväznili a previezli do vazenia v Prahe-Ruzyni. To patrilo k najt'ažším v celej republike. Tu prežil vel'mi t'ažké chvíle uväznený na samotke. Strava bola minimalizovaná, spočívala v 20 gramoch chleba a k tomu trochu vody. Ráno musel vstávat' už o piatej hodine. Otca biskupa neustále vypočúvali, kládli mu nové a nové otázky, nútiac ho k prechodu na pravoslávie. Časom k vypočúvaniu pribudlo i mučenie, kedy mu lámali prsty medzi železnými prútmi. Vyšetrovatelia chceli získat' od otca biskupa nepravdivé priznanie. Napriek jeho nevine bol vypracovaný 120-stránkový spis o jeho vine, ktorý musel pod tlakom podpísat'. V takýchto podmienkach otec biskup bol vel'mi telesne (stratil okolo 50 kg váhy) a duševne vyčerpaný. Takto koncom roka 1950 vyvrcholila príprava na súdny proces s tromi slovenskými biskupmi: Jánom Vojtašákom, ThDr. Michalom Buzalkom a Pavlom Petrom Gojdičom.

Pri zinscenovanom súdnom procese 15. januára 1951 odsúdili 63-ročného biskupa Gojdiča na doživotie a udelili mu pokutu dvestotisíc korun i stratu občianskych práv. Po procese bol prevezený do väznice vo Valdiciach, kde pobudol asi tak rok a pol. Ďalším väzením bol Leopoldov. Raz mu tu jeden dozorca prikázal, aby urobil 50 drepov. Otec biskup pre telesnú vyčerpanost' pri cvičení spadal na zem a dozorca s vel'kým krikom ho začal kopat' vojenskými čižmami. Biskup to prijal bez slova, iba svojimi smutnými očami pozeral na rozzúreného dozorcu. V roku 1955 boli premiestnení "nebezpeční väzni" do väznice v Ilave. Tu sa stretli biskupi Gojdič a Hopko s biskupom Vojtašákom. Po Ilave nasledoval opät' Leopoldov. Tam po dvoch mesiacoch pobytu bolo vidno rapídne zhoršenie zdravotného stavu otca biskupa. Preto ho preložili do vazenskej nemocnice. Tam napokon 17. júla 1960 na následky rakoviny a vyčerpania v deň svojich 72. narodenín zomiera. Jeho telesné pozostatky sú po chované v krypte Katedrály sv. Jána Krstitel'a v Prešove.

Biskup Vasiľ' Hopko mal byť pôvodne súdený s Pavlom Gojdičom, no napokon sa tak nestalo. Súd pravdepodobne oddialila kalkulácia s jeho prestupom na pravoslávie. Súdny proces sa konal samostatne pred Štátnym súdom v bratislavskom Justičnom paláci 24. októbra 1951. Bol obvinený z úsilia o rozbitie Sovietského zväzu a tiež zo špionáže pre Vatikán. V odvodnení rozsudku stálo, že sa celý život venoval čiste politike a boju proti komunizmu a že počas 2. svetovej vojny podporoval nacizmus. Tým vraj spáchal zločin velezrady a vyzvedačstva. Súd ho odsúdil na 15 rokov väzení a dostal pokutu 50 000 korún a stratil občianske práva na 20 rokov. Falošní svedkovia, ktorých najala polícia, po rokoch vypovedali, že počas procesu krivo svedčili. Po súde nasledovalo väzenie. Päťkrát bol v Leopoldove, štyrikrát vo Valdiciach a dvakrát v Ilave. Vo väzení ho neustále bili, ponižovali a týrali. On všetko prijal pokorne. S podlomeným zdravým musel žiadať o pomocna nemocničnom vazenskom oddelení. Biskupa Hopka neprepustili z vazeni a v rámci amnestie udelenej prezidentom dňa 9. mája 1962. Pochopil, že proti nemu sa začínajúuplatňovat' najprísnejšie kritéria. Nakoniec ho v roku 1964 z vazeni a prepustili, ale musel žit' vo vyhnanstve v Oseku v severozápadných Čechách. Tam žil pod stálym policajným dozorom. V apríli 1968 sa vracia na Slovensko do Prešova, ale aj tu ho sleduje ŠtB. Po 19 rokoch útlaku 13. júna 1968 česko-slovenská vláda prijala uznesenie o povolení činnosti gréckokatolíckej církvi. Postup obnovy však spomalila okupácia republiky armádami Varšavského paktu 21. augusta. V decembri 1968 sa vracia na post svatiaceho biskupa, no biskupskú rezidenciu nemohol používat', lebo tá ešte stále patrila pravoslávnym až do roku 1990. Jeho zdravotný stav sa vel'mi zhoršoval. Ešte v posledný deň svojho života ráno odslúžil svatú liturgiu. Zomrel pred 15. hodinou v piatok 23. Júla 1976 v 73. roku svojho života. Jeho telesné pozostatky sú takisto po chované v krypte Katedrály sv. Jána Krstitel'a v Prešove.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Likvidácia gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v 50. rokoch 20. storočia