Liturgia tohoto sviatku predstavuje sv. Jána ako veľkého ohlasovateľa tajomstva večného a vteleného Slova. V prvom čítaní počúvame: „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: slovo života. Lebo sa zjavil život a my sme ho videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám“ (Jn 1, 12). V modlitbe dňa zas prosíme, aby sme tajomstvo večného Slova, ktoré nám Boh zjavil prostredníctvom svätého Jána s osvietenou mysľou a milujúcim srdcom pochopili.
Sviatok sv. Neviniatok vznikol pravdepodobne na Západe. Po prvý krát sa spomína v kalendári severoafrického mesta Kartága v roku 505. Už predtým spomínajú mučeníctvo týchto detí mnohí cirkevní otcovia. Termín tohoto sviatku ovplyvnil jeho súvis s Vianocami. 28. decembra sa pôvodne slávil Útek do Egypta. Sviatok mal galským vplyvom smútočný charakter, čo sa prejavilo fialovou farbou liturgického rúcha a vynechaním oslavnej piesne. Až od roku 1960 má tento deň črty typické pre sviatky mučeníkov. V súčasnosti sa v tento deň na mnohých miestach koná pobožnosť za novodobé Neviniatka, nenarodené deti.
O zavraždených betlehemských deťoch, ako o prvých svedkoch krvi novonarodeného Kráľa hovorí hymnus z liturgie hodín: „Ó šťastné Božie rodisko, slávnejšie teraz ako prv, veď tvoja pôda vpíjala aj prvú mučenícku krv.“ Súčasná obnovená rímska liturgia slávi už len dve oktávy, veľkonočnú a vianočnú. Dni oktávy bývajú privilegované, no práve tým, že počas vianočnej oktávy slávime tri sviatky, je špecifická. Tieto tri sviatky nám však môžu pomôcť hlbšie sa ponoriť do prežívania vianočného tajomstva. Vo sviatkoch svätých sa predstavuje Cirkev sama. Ideál svätosti, ktorý predstavuje na najvyššom stupni, dosiahli jednotlivé skupiny svätcov. Aký je teda starokresťanský ideál svätosti? Cirkev chce Pánovi pri jeho druhom príchode vyjsť v ústrety s palmou mučeníctva, v bielom rúchu nevinnosti. To vyjadrujú tieto tri sviatky. Cirkev sa zahaľuje do odevu, ktorý pokladá za najskvostnejší na prijatie veľkého Kráľa. Je to šat, ako ho opisuje Zjavenie: „oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy“ (Zjv 7, 9). Tak kráčame v ústrety Pánovi prvý deň ako mučeníci, druhý deň ako panny, a tretí deň ako panenskí mučeníci.