referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Drahomíra
Streda, 19. januára 2022
Dejiny judaizmu
Dátum pridania: 13.09.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: music
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 003
Referát vhodný pre: Iné (napr. kurzy) Počet A4: 23.7
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 39m 30s
Pomalé čítanie: 59m 15s
 

Po niekolkych rokoch tieto pocity ustupili do pozadia, znicenie chramu sa zacalo povazovat za trest Hospodina, objavili sa prvky kulturnej asimilacie. V obdobi zajatia zacali pouzivat Zidia ako komunikacny jazyk aramejcinu, davali svojim detom babylonske mena, prevzali nazvy mesiacov, ktore sa pouzivaju do dnesnych dni. Babylonske zajatie trvalo 50 rokov. Potom sa naplnili povodne tuzby odvlecenych Zidov. Babylonsku risu roku 538 pred o. l. rychlo a pomerne lahko premohol perzky kral Cyrus (Kyros). Znacna cast obyvatelstva ho vitala ako osloboditela. Mal povest panovnika respektujuceho nabozenske prejavy svojich poddanych. Restauroval viacere v asyrii potlacane kulty a v ramci tejto politickej linie povolil zvlastnym ediktom navrat zidovskych obyvatelov, ktorych vyslovne poziadal, aby opatovne postavili zniceny chram. Slubil im aj financnu podporu, danove ulavy a vratenie vsetkych cennych kultovych predmetov ulupenych pri zniceni povodneho chramu. Navrat Zidov sa uskutocnil v niekolkych vlnach. Prvi repatrianti odisli z Babylonu uz roku 536 pred o. l. pod vedenim Zerubabela. Potom nasledovalo niekolko vkn navratu, najvacsia roku 521 pred o. l. za panovania krala Dariusa. Krajinu, ktoru si starsi ludia este zivo pamatali nasli moralne aj fyzicky zdevastovanu. Juh, vychod aj zapad krajiny bol zaplaveny cudzincami, na severe zili obyvatelia Samarie zmiesani s cudzincami. Repatriacne vlny smerovali do Jeruzalema. Spociatku bol postaveny len kamenny oltar, neskorsie (roku 520 pred o. l.) sa zacalo s vystavbou noveho (druheho) chramu. Slavnostne vysvatenie sa konalo roku 516 pred o. l. Proroci Nehemias a Ezdra, ktori patrili k neskorsim navratilcom z Babylonu videli podstatny problem rekonstrukcie narodneho zivota v moralnej oblasti. Obavali sa negativneho vplyvu praktik susednych narodov na Zidov. Z tohoto dovodu zakazovali zmiesane manzelstva medzi cudzincami a Zidmi a snazili sa o vytvorenie prevazne zidovskeho osidlenia Jeruzalema. Obnovil sa aj kultovy zivot. Vyznamnym aktom v obdobi druheho chramu bolo opatovne formalne vstupenie naroda do zvazku Hospodinom, ktore sa konalo roku 444 pred o. l. Podla tohoto zvazku sa narod zaviazal dodrziavat Zakon (Halachu) ustne tradovanu od cias zjavenia na hore Sinaj. Znamenalo to podstatnu zmenu oproti obdobiu prveho chramu, v ktorom sa kladol doraz na chramovu sluzbu. Ustne tradovana Halacha sa dotykala kazdodenneho zivota, regulovala socialne spravanie jednotlivcov. Poznanie nabozenskych predpisov sa rozsirilo z malej skupiny knazov na siroke vrstvy naroda. Da sa povedat, ze Zidovstvo sa tymto rozsirenim a upevnenim svojej zakladne zachranilo pred zanikom. Dalsie roky su totiz poznamenane helenizmom, ktoreho vplyvu podlahli skoro vsetky narody antickeho sveta. Zidovstvo vsak malo uz pevne pozicie. Biblicke knihy boli kanonizovane a zapisane v posvatnom hebrejskom jazyku aj v preklade do ludovo pouzivanej aramejciny. Vykrystalizoval sa narod s vysokou moralkou, bohatou kulturou a bezprikladnym vztahom ku kniham a studiu. Strucna rekapitulacia ukazuje, ze v tomto obdobi mali Zidia za sebou 1500 rokov svojej historie. Prezili eru kocovneho zivota, egyptsky utlak, putovanie pustou, dobu prorokov, vlastne kralovstvo, jeho delenie na Izrael a Judeu, zanik severnej a neskorsie aj juznej rise. Nasledovalo babylonske zajatie, navrat do vlasti, rekonstrukcia statu a chramu a vstup do obnoveneho zvazku s Hospodinom. Z dnesneho pohladu nemali za sebou este ani polovicu svojich dejin.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.