Obrady a sviatky
Obrady moslimského náboženstva sa zvyčajne odohrávajú v mešite. Sú to sviatočné modlitby v piatok a náboženské sviatky podľa islamského kalendára.Okrem toho sa musia veriaci modliť päť krát za deň bez ohľadu na to, kde sa práve nachádzajú. Islam neuznáva sprostredkovateľa medzi človekom a Bohom. Náboženský obrad vykonáva člen náboženskej obce, ktorý tým bol poverený a pozná zákon islamu.Často veriaci poverený modlitbou je imám , toto slovo v arabčine znamená vodca. Imám je teda moslim, ktorý vedie v piatok napoludnie modlitbu a má kázeň. Pre šíitov však imám označuje prorokových potomkov, najvýznamnejších vodcov spoločenstva veriacich.Niektoré funkcie sú zverené do rúk odborníkov na Korán a islamské právo. Islam nepozná najvyššiu autoritu, ktorá sa vyjadruje k problémom viery.
Mešita ju budova kde sa veriaci schádzajú na modlitbu. Často býva ozdobená veršami z Koránu no bez najmenších figuratívnych motívov, pretože islam nepripúšťa zobrazovať Boha, jedine jeho slová. Do mešity sa vchádza priestraným nádvorím so studňou na rituálnu očistu. Každý veriaci sa pred modlitbou musí očistiť: vodou si pofŕka ruky, ramená, tvár, hlavu aj nohy.

Rituálne obrady, sviatky a dokonca bežný život sa riadi kalendárom odlišnym od tradičného kresťanského. Začína sa rokom 622 podľa kresťanského kalendára, dátumom zodpovedajúcim hidžre, keď Mohamed odišiel do Medíny. Moslimské sviatky nasledujú za sebou v priebehu dvanástich mesiacov tohto kalendára, ktoré majú striedavo 29 a 30 dní. V priebehu mesiaca ramadán sa slávi osudová noc, laiat-al-qadr , pripomínajúca zjavenie Koránu Mohamedovi. Sviatok al-Íd as sagír, Malý sviatok, je radostným ukončením ramadánového pôstu. V ten deň sa všetci zídu na spoločnú modlitbu v mešite. Je to radostný sviatok , v každom dome sa pripravujú lahôdky a ľudia sa obdarúvajú. Posledný mesiac moslimského roku je zasvätený púti do Mekky. Je to du l-hidždža alebo púťový mesiac. Mekka je nasvätejšie islamské mesto. Uprostred Mekky sa nachádza Kaaba, stavba v tvare kocky: je najsvätejším miestom islamu. V nej je zamurovaný veľký čierny kameň. Dnes je Kaaba zahalená čiernou šatkou. Pred začiatkom púte si veriaci musí obliecť dva kusy nezošitej bielej látky.Hlavný rituál spočíva v tom, že veriaci musí sedem ráz obísť Kaabu sprava od čierneho kameňa. Zakaždým keď prechádza popri svätom kameni pobozká ho, dotkne sa ho alebo pozdraví rukou. Púť je príležitosť pre všetkých moslimov sveta aby sa spoločne pomodlili. Končí sa veľkým sviatkom, Id al-adha, sviatok obetovania. Každá rodina obetuje hlavu zvieraťa, väčšinou barana, aby si pripomenuli Abrahámovú obetu – namiesto syna obetoval zviera. Mäso sa rozdelí v rodine, ponúkne susedom aj chudobným.