Budhizmus
Budhizmus dnes patrí k trom náboženstvám prevládajúcim vo svete. Hlási sa k nemu 300 až 400 miliónov veriacich, ktorí žijú predovšetkým v juhovýchodnej Ázii. Zakladateľ budhizmu Budha sa narodil koncom 6. Storočia pred Kr.. V tomto období všetci Indovia vyznávali hinduizmus a Budha na základe tohto náboženstva hlásal novú doktrínu. Ide skôr o múdrosť bez bohov ako o náboženstvo. Budha sformuloval štyri Vznešené pravdy, ktoré sú základom jeho učenia. Predovšetkým tvrdí, že svet je iba utrpenie (prvá pravda). Narodenie, choroba, staroba a smrť plodia utrpenie.  Utrpenie vzniká u človeka z jeho pripútanosti k životu a z túžby, ktorá sa nikdy nemôže uspokojiť , z túžby po šťastí (druhá pravda). Zbaviť sa utrpenia a dosiahnuť pokoj, znamená zbaviť sa túžby a zničiť ju(tretia pravda) tým, že človek bude príkladne žiť (štvrtá pravda). V tejto poslednej pravde Budha nachádza cestu, ktorou človek musí ísť, aby sa zbavil utrpenia a spoznal nirvánu. Nirvánu definuje ako stav večnej blaženosti, v ktorom neexistuje túžba, nevedomosť, čas a utrpenie. Budhizmus sa obracia na každého človeka, bez ohľadu na jeho pohlavie alebo spoločenské postavenie, všetci budhisti patria do jedného spoločenstva – sangha. Na dosiahnutie múdrosti treba každý deň meditovať o Štyroch Pravdách a konať podľa morálnych princípov vyslovených Budhom. Od tretieho storočia pred Kristom sa Budhizmus delí na dva veľké smery, z ktorých každý ponúka inú cestu na dosiahnutie nirvány: hínajána a mahájána.

Budhizmus pôvodne nevykonával ani kultové ani iné obrady. Jeho veriaci však postupne začali zavádzať nové rituály a sviatky. Hínajána je smer ktorý dnes vyznáva 35 % budhistov. Jeho stúpenci prísne dodržiavajú Budhove morálne zásady. Je to v podstate mníšska životná zásada bez najvyššieho božstva. Veriaci dodržiavajú zákazy: zabíjať, kradnúť, dopúšťať sa cudzoložstva, klamať a piť opojné nápoje. Jedia len raz denne, žijú z almužien – sú to žobrajúci mnísi. Vyučujú deti, oslavujú narodeniny, svadby a odbavujú pohreby. V období dažďov (júl, august) zostávajú mnísi v kláštore. Mahájána je smer ktorý združuje 60% budhistov. Stúpenci tohto smeru volnejšie chápu Budhovo posolstvo. Vzdávajú úctu rozličným postavám Budhu, z ktorého urobili boha. Pestujú aj kult bodhisattvov, múdrych ľudí, ktorí zasvätili svoj život pre blaho iných. Mnísi počas obradov prikrývajú Budhovu sochu látkami, zlatom a šperkami. Veriaci prinášajú obetné potraviny, kvety alebo kadidlo. Modlia sa, sedia pri nohách sochy a meditujú.
Všetci budhisti oslavujú sviatky venované významným udalostiam Budhovho života. Na pravidelných púťach sa zúčastňujú zástupy veriacich na miestach, kde žil Budha: Kapilavastu, jeho rodné mesto, Bodhgaja, kde mal osvietenie, Vánárasí, kde prvý raz kázal, a Kusinara, kde zomrel. Do mnohých chrámov tých miest prichádzajú pútnici pomodliť sa a pokloniť pred zobrazeniami Budhu. Všetky rituály sa odlišujú podľa kraja a krajiny: veriaci si môže sadnúť na zem so skríženými nohami, pokloniť sa s tvárou obrátenou k zemi, preberať ruženec a opakovať sväté formulky, alebo používať modlitebný mlynček
V apríli sa oslavujú Budhove narodeniny, v júli si veriaci pripomínajú Budhovu smrť. V ten deň veriaci vzdávajú úctu zosnulým so zapálenými kahančekmi plávajúcimi po vode.  Mnísi nosia masky na tvári a sú oblečení do kostýmov, aby napodobnili určitú udalosť. Oživujú výjavy z legiend späté s Budhovým životom. Podľa môjho názoru je v oboch náboženstvách ktorými som sa zaoberal mnoho odlišností a zvykov o ktorých väčšina z nás vôbec nič nevie, no aj napriek tomu možno nájsť aj spoločné črty , ako napr. viera v jedného boha , hlboké morálne zásady, láska k ostatným ľuďom a pod.

Súčasná spoločnosť by mala smerovať k zmierňovaniu rozdielov medzi jednotlivými náboženstvami, ale aj napriek tomu, že mnohé z cirkví vo svete sa hlásia k myšlienke ekumenizácie , existuje ešte mnoho radikálnych skupín , ktoré takýto postoj úplne odmietajú.