Gymnázium Rajec, Javorová 5

Seminárna práca z geografie :

Vplyv Islamu a Budhizmu na život ľudí v Ázii

2004/2005 Tomáš
III.B

Islam
Islam, moslimské náboženstvo , je založené na viere v jediného Boha, Alaha, ktorý sa zjavil prorokovi Mohamedovi. Božie slová zjavené Mohamedovi boli spísané do Koránu. Základ viery islamu tvorý Korán a Sunna.

Koncom 20. Storočia mal islam vyše miliardy veriacich vo všetkých kútoch sveta. Krajiny susediece s Arábiou (Egypt, Mahreb, Sýria, Irak...) zostávajú historickým a náboženský stredom islamu. Arabi však predstavujú len 20 % moslimskej obce. Arabčina v ktorej je napísaný Korán (Ide o súbor zákonov, nazývaných „zákon islamu“ – šaría – a etických noriem, podľa ktorých sa odvíja každodenný život moslima), zostala posvätným jazykom islamu, a moslimovia musia odriekať modlitby po arabsky.Slovo islam v arabčine znamená „ podriadenie sa vôli jediného a všeobecne uznávaného Boha „ a vystihuje postoj ktorý ma zaujať moslim voči Alahovy, jedinému Bohu. Moslim musí plniť päť zákaldných povinností „päť pilierov islamu“ . Sú to: 1. Vyznanie viery, základný vieroučný článok islamu znie: „Nieto boha okrem Boha a Mohamed je posol Boží.“ Počuť ho päť krát za deň z výšky minaretu, keď muezín zvoláva veriacich na modlitbu.
2. Modlitba – veriaci sa modlí päť ráz za deň, na svitaní, napoludnie, popoludní, po západe slnka a večer.
3. Almužna – platenie náboženskej dane ktorou sa podporujú chudobný
4. Pôst – počas islamského posvätného mesiaca ramadán sa dospelí moslimovia postia od východu po západ slnka, nesmú jesť, piť, fajčiť a mať sexuálne styky.Večer sa zíde celá rodina aby „prerušila pôst“ , najedla sa a pomodlila.
5. púť do Mekky by mal absolvovať každý moslim aspoň raz v živote,ak má na to dostatok finančných prostriedkov a dosť síl, aby ukázal svoju vieru.

Islamský zákon, alebo šaría, je obsiahnutý v Koráne a Sunne. Riadi spoločenský a rodinný život a stanovuje náboženské obrady od narodenia až po smrť. V moslimnských krajinách sa pravidlá šaríe nechápu rovnako: v niektorých štátoch je šaría jediným prameňom zákonov a predpisov. Niekedy môžu bývať veľmi prísne vynníci môžu byť odsúdený na telesné tresty.V iných krajinách sa odborníci pokúšajú nájsť spôsob ako islám prispôsobiť modernému životu a pritom sa nespreneveriť učeniu Koránu.Všetci veriaci si však rovnakým spôsobom uctievajú veľké okamyhy v živote. Moslimský chlapci sa musia podrobiť obriezke podľa tradície, ktorá predchádzala islamu.Náboženská výchova detí sa začína čítaním Koránu v koránovej škole. Svadba je skôr rodinný ako náboženský obrad. Mŕtveho pochovávajú tak , že mu hlavu uložia smerom k Mekke.V šaríí sú aj predpisy týkajúce sa potravy. Moslim nesmie zjesť meso zvieraťa, ak nebolo zabité s odriekaním rituálnej formuly, nesmie konzumovať bravčové mäso ani alkohol.

Obrady a sviatky
Obrady moslimského náboženstva sa zvyčajne odohrávajú v mešite. Sú to sviatočné modlitby v piatok a náboženské sviatky podľa islamského kalendára.Okrem toho sa musia veriaci modliť päť krát za deň bez ohľadu na to, kde sa práve nachádzajú. Islam neuznáva sprostredkovateľa medzi človekom a Bohom. Náboženský obrad vykonáva člen náboženskej obce, ktorý tým bol poverený a pozná zákon islamu.Často veriaci poverený modlitbou je imám , toto slovo v arabčine znamená vodca. Imám je teda moslim, ktorý vedie v piatok napoludnie modlitbu a má kázeň. Pre šíitov však imám označuje prorokových potomkov, najvýznamnejších vodcov spoločenstva veriacich.Niektoré funkcie sú zverené do rúk odborníkov na Korán a islamské právo. Islam nepozná najvyššiu autoritu, ktorá sa vyjadruje k problémom viery.
Mešita ju budova kde sa veriaci schádzajú na modlitbu. Často býva ozdobená veršami z Koránu no bez najmenších figuratívnych motívov, pretože islam nepripúšťa zobrazovať Boha, jedine jeho slová. Do mešity sa vchádza priestraným nádvorím so studňou na rituálnu očistu. Každý veriaci sa pred modlitbou musí očistiť: vodou si pofŕka ruky, ramená, tvár, hlavu aj nohy.

Rituálne obrady, sviatky a dokonca bežný život sa riadi kalendárom odlišnym od tradičného kresťanského. Začína sa rokom 622 podľa kresťanského kalendára, dátumom zodpovedajúcim hidžre, keď Mohamed odišiel do Medíny. Moslimské sviatky nasledujú za sebou v priebehu dvanástich mesiacov tohto kalendára, ktoré majú striedavo 29 a 30 dní. V priebehu mesiaca ramadán sa slávi osudová noc, laiat-al-qadr , pripomínajúca zjavenie Koránu Mohamedovi. Sviatok al-Íd as sagír, Malý sviatok, je radostným ukončením ramadánového pôstu. V ten deň sa všetci zídu na spoločnú modlitbu v mešite. Je to radostný sviatok , v každom dome sa pripravujú lahôdky a ľudia sa obdarúvajú. Posledný mesiac moslimského roku je zasvätený púti do Mekky. Je to du l-hidždža alebo púťový mesiac. Mekka je nasvätejšie islamské mesto. Uprostred Mekky sa nachádza Kaaba, stavba v tvare kocky: je najsvätejším miestom islamu. V nej je zamurovaný veľký čierny kameň. Dnes je Kaaba zahalená čiernou šatkou. Pred začiatkom púte si veriaci musí obliecť dva kusy nezošitej bielej látky.Hlavný rituál spočíva v tom, že veriaci musí sedem ráz obísť Kaabu sprava od čierneho kameňa. Zakaždým keď prechádza popri svätom kameni pobozká ho, dotkne sa ho alebo pozdraví rukou. Púť je príležitosť pre všetkých moslimov sveta aby sa spoločne pomodlili. Končí sa veľkým sviatkom, Id al-adha, sviatok obetovania. Každá rodina obetuje hlavu zvieraťa, väčšinou barana, aby si pripomenuli Abrahámovú obetu – namiesto syna obetoval zviera. Mäso sa rozdelí v rodine, ponúkne susedom aj chudobným.

Budhizmus
Budhizmus dnes patrí k trom náboženstvám prevládajúcim vo svete. Hlási sa k nemu 300 až 400 miliónov veriacich, ktorí žijú predovšetkým v juhovýchodnej Ázii. Zakladateľ budhizmu Budha sa narodil koncom 6. Storočia pred Kr.. V tomto období všetci Indovia vyznávali hinduizmus a Budha na základe tohto náboženstva hlásal novú doktrínu. Ide skôr o múdrosť bez bohov ako o náboženstvo. Budha sformuloval štyri Vznešené pravdy, ktoré sú základom jeho učenia. Predovšetkým tvrdí, že svet je iba utrpenie (prvá pravda). Narodenie, choroba, staroba a smrť plodia utrpenie. Utrpenie vzniká u človeka z jeho pripútanosti k životu a z túžby, ktorá sa nikdy nemôže uspokojiť , z túžby po šťastí (druhá pravda). Zbaviť sa utrpenia a dosiahnuť pokoj, znamená zbaviť sa túžby a zničiť ju(tretia pravda) tým, že človek bude príkladne žiť (štvrtá pravda). V tejto poslednej pravde Budha nachádza cestu, ktorou človek musí ísť, aby sa zbavil utrpenia a spoznal nirvánu. Nirvánu definuje ako stav večnej blaženosti, v ktorom neexistuje túžba, nevedomosť, čas a utrpenie. Budhizmus sa obracia na každého človeka, bez ohľadu na jeho pohlavie alebo spoločenské postavenie, všetci budhisti patria do jedného spoločenstva – sangha. Na dosiahnutie múdrosti treba každý deň meditovať o Štyroch Pravdách a konať podľa morálnych princípov vyslovených Budhom. Od tretieho storočia pred Kristom sa Budhizmus delí na dva veľké smery, z ktorých každý ponúka inú cestu na dosiahnutie nirvány: hínajána a mahájána.

Budhizmus pôvodne nevykonával ani kultové ani iné obrady. Jeho veriaci však postupne začali zavádzať nové rituály a sviatky. Hínajána je smer ktorý dnes vyznáva 35 % budhistov. Jeho stúpenci prísne dodržiavajú Budhove morálne zásady. Je to v podstate mníšska životná zásada bez najvyššieho božstva. Veriaci dodržiavajú zákazy: zabíjať, kradnúť, dopúšťať sa cudzoložstva, klamať a piť opojné nápoje. Jedia len raz denne, žijú z almužien – sú to žobrajúci mnísi. Vyučujú deti, oslavujú narodeniny, svadby a odbavujú pohreby. V období dažďov (júl, august) zostávajú mnísi v kláštore. Mahájána je smer ktorý združuje 60% budhistov. Stúpenci tohto smeru volnejšie chápu Budhovo posolstvo. Vzdávajú úctu rozličným postavám Budhu, z ktorého urobili boha. Pestujú aj kult bodhisattvov, múdrych ľudí, ktorí zasvätili svoj život pre blaho iných. Mnísi počas obradov prikrývajú Budhovu sochu látkami, zlatom a šperkami. Veriaci prinášajú obetné potraviny, kvety alebo kadidlo. Modlia sa, sedia pri nohách sochy a meditujú.
Všetci budhisti oslavujú sviatky venované významným udalostiam Budhovho života. Na pravidelných púťach sa zúčastňujú zástupy veriacich na miestach, kde žil Budha: Kapilavastu, jeho rodné mesto, Bodhgaja, kde mal osvietenie, Vánárasí, kde prvý raz kázal, a Kusinara, kde zomrel. Do mnohých chrámov tých miest prichádzajú pútnici pomodliť sa a pokloniť pred zobrazeniami Budhu. Všetky rituály sa odlišujú podľa kraja a krajiny: veriaci si môže sadnúť na zem so skríženými nohami, pokloniť sa s tvárou obrátenou k zemi, preberať ruženec a opakovať sväté formulky, alebo používať modlitebný mlynček
V apríli sa oslavujú Budhove narodeniny, v júli si veriaci pripomínajú Budhovu smrť. V ten deň veriaci vzdávajú úctu zosnulým so zapálenými kahančekmi plávajúcimi po vode. Mnísi nosia masky na tvári a sú oblečení do kostýmov, aby napodobnili určitú udalosť. Oživujú výjavy z legiend späté s Budhovým životom. Podľa môjho názoru je v oboch náboženstvách ktorými som sa zaoberal mnoho odlišností a zvykov o ktorých väčšina z nás vôbec nič nevie, no aj napriek tomu možno nájsť aj spoločné črty , ako napr. viera v jedného boha , hlboké morálne zásady, láska k ostatným ľuďom a pod.

Súčasná spoločnosť by mala smerovať k zmierňovaniu rozdielov medzi jednotlivými náboženstvami, ale aj napriek tomu, že mnohé z cirkví vo svete sa hlásia k myšlienke ekumenizácie , existuje ešte mnoho radikálnych skupín , ktoré takýto postoj úplne odmietajú.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Islam a budhizmus