Deuteronomium
Je piatou knihou Tóry. Je to opakovanie zákona po druhý krát a nie druhý zákon. Garcia Lopez, španielsky biblista hovorí o nej ako o križovatke. Odtiaľ vyúsťujú štyri prvé knihy, a potom z nej vyúsťujú všetky nasledujúce.
Pôvodne nepatrila k Pentateuchu ale ku knihám historickým, ktoré nasledujú po nej. Stala sa zakončením kníh zákona a úvodom do šiestich nasledujúcich historických kníh . Má medzi nimi strategickú polohu.
Jadro knihy Deuteronomium a súčasne jej najstaršiu časť tvorí 12.-25. kapitola (Dt 12-25). Tie obsahujú zákon (Code deuteronomique), a preto sa na ne kladie najväčší dôraz. Kniha bola potom doplnená o tzv. exortatívne (povzbudzujúce) čiastky, ktoré sú blízko pri zákone. Sú to kapitoly 6.-11. (Dt 6-11) a 26.-28. (Dt 26-28). Tzv. vonkajšia časť, 1.-5. a 29.-34. kapitola (Dt 1-5 a Dt 29-34) zachytáva históriu židovstva.
Vytvorenie tohto spisu zabralo 2 storočia. Prvá časť bola napísaná v 8. stor. pred Kristom v severnom kráľovstve, v 7. stor. pred Kristom sa pokračovalo v južnom a posledná časť bola napísaná v 6. stor. pred Kristom v babylonskom zajatí.
Prvá, základná čiastka (Dt 12-25) bola po páde Samárie a severného kráľovstva prenesená do južného a uložená do Jeruzalemského chrámu. Za vlády dvoch bezbožných kráľov (Manassé a Amon) sa na spis zabudlo. Tento bol objavený roku 622 pred Kristom, v osemnástom roku panovania kráľa Josiáša pri oprave chrámu.
V knihe vystupuje do popredia 5 hlavných tém, ktoré sa opakujú ako refrén, a to : 1 Boh, 1 národ, 1 Zem, 1 zákon, 1 chrám. Popri nich sú tu aj vedľajšie témy ako vyvolenie, zmluva, požehnania a zlorečenia, ...

Príchod do prisľúbenej zeme
Izraeliti, ktorí odišli pred suchom do Egypta tam dlhú dobu trpeli pod egyptskou nadvládou. Na oslobodenie, vyvedenie z Egypta bol povolaný Mojžiš, žid vychovávaný na faraónskom dvore. Božiu vôľu sa mu s jeho pomocou podarilo splniť. Trvalo štyridsať rokov kým vyšli z púšte a vošli do prisľúbenej zeme. Z tých čo vykročili z Egypta však do zasľúbenej zeme vstúpili len dvaja : Jozue a Kaleb. Tento vstup bol odoprený aj Mojžišovi, ktorý ich celých 40 rokov viedol.

Respektívne kmene v prisľúbenej zemi
Zasľúbená zem nebola zemou nikoho. Keď prišli izraeliti, sídlili tu iné kmene a museli proti nim bojovať. Izraelitov teraz viedol Jozue. Jordán prekročili, podobne ako Červené more, suchou nohou. Tu sídlili Kanaánci, ktorí boli silnými bojovníkmi. Ich najsilnejším mestom bolo Jericho s mohutným opevnením. Podľa knihy Jozue (Joz 6,13) a Numeri (Nm 13) mesto padlo bez boja. Izraeliti mesto počas šiestich dní raz za deň obišli a na siedmi deň sedem krát a za sprievodu trúb a kriku ľudí a hradby Jericha sa zrútili. S božou pomocou zaujali celú zem Kanaán a Jozue ju potom rozdelil medzi 12 izraelských kmeňov a zomrel vo veku 110 rokov. Časť Kanaáncov ostala v horských oblastiach.
Pojem Kanaánci alebo Kananejci je súhrnným pomenovaním pôvodného, prevažne semitského obyvateľstva Palestíny spred imigrácie Židov. Nachádzame aj pomenovania ako Jebusejci, Chetejci, Amorejci, Perizejci, atď.