Nový zákon

Situácia v Palestíne za časov Ježiša Krista
Z politického hľadiska bolo viac administrácií, záviseli od okupantov. Jedine Galilea mala určitú nezávislosť. Tu bol kráľ Herodes, položid a líškal sa Rimanom. Júdsko bolo pod magistrátom rímskeho Poncia Piláta. Pretrváva tu rivalita medzi Židmi a Samaritánmi, najmä Júdejcami.
Zo sociálneho hľadiska sa tu vytvorilo niekoľko rivalitných skupín. Saduceji boli zväčša aristokrati, bohatí ľudia, vládli v chráme, mali radi poriadok, to najhlavnejšie pre nich bol zákon, presne zachovávali Tóru, uzatvárali sa novému, neverili v vzkriesenie a túto vieru považovali za herézu. Farizeji chceli ostať verní tradícii, verili v vzmŕtvychvstanie, boli apolitickí, ale boli pyšní a nechápali odpustenie ako vyplnenie božieho zákona. Niektorí nasledovali Krista a bola to stredná vrstva. Zelóti boli radikalisti. Eséni boli mnísi zoskupený v okolí Kumránu, kde boli objavené džbány so zvitkami.

Evanjeliá
Je to písomné vyrozprávanie Ježišovho života, ale aj formulovanie kresťanského učenia. Evanjeliá písali štyria evanjelisti : Matúš, Mare, Lukáš a Ján.
Matúš písal pre Židov, Marek pre tých, čo žili mimo Palestíny a pre kresťanov pohanského pôvodu v Ríme, Lukáš to svoje adresuje Teofilovi. Jánovo evanjelium je najťažšie a je určené najmä tým, čo čítali aspoň jedno zo synoptických evanjelií.

Evanjelium sv. Matúša
Matúš bol colníkom. Chce ukázať ako sa učením Ježiša vyplňuje Starý zákon. Problém židokresťanstva trval asi 200 rokov. Evanjelium pre Židov. To čo sa očakávalo v SZ, to sa vyplnilo v NZ. Keď prišiel Kristus, Boh utvoril kráľovstvo nebeské, ktoré prisľúbil. Rozvádza tu niekoľko myšlienok. V prvej chcel ukázať, že ježíš je ten ktorého predpovedal SZ. V druhej hovorí, že Ježiš je Mesiáš, ktorého očakávajú, nie je to kráľ ale trpiaci služobník. V tretej, že Ježiš je kráľom ktorého im prisľúbil Boh, syn Dávidov . V štvrtej je synom božím, ktorý chcel zjaviť boha v láske. Ježišovo kráľovstvo sa ohlasuje a realizuje v cirkvi. Cirkev je viditeľná ale nedokonalá, nie je to uzavretá komunita. Robí 5 rečí okolo Ježiša akoby ozvena 5 kníh Mojžišových.

Evanjelium sv. Lukáša / evanjelium nežnosti
Tak ako mali Židia tendenciu uzatvárať sa, tak ju mali aj prví kresťania. Hlása univerzalizmus. Bol to lekár, spoločník sv. Pavla, Grék z Antiochie. Evanjelium adresuje Teofilovi, ale nevieme, či je to konkrétne meno alebo všeobecne : milovaný Bohom (teos+fileo). Pôvodne bol pohan. Pracoval ako historik, snažil sa vysvetliť učenie sv. Pavla. Spásu môžeme získať iba milosťou božou. Boh je lekárom ľudstva.
Začína úvodnými slovami. V prvej časti opisuje narodenie a detstvo Ježiša. Je to Mesiáš, syn Dávidov, syn boží. V druhej časti sa opisuje jeho pôsobenie v Galilei až po pokrstenie. Hlása oslobodenie chudobných, zajatcov, uzdravoval chorých. Prorok povstal medzi nami, skutočné šťastie začína. Povoláva si apoštolov. Vyučuje cez paraboly a zázraky. V tretej časti sa Ježiš manifestuje ako služobník, je tu tiež zoslanie Ducha sv.. je to evanjelium chudobných, evanjelium radosti.

Skutky apoštolské
Opisujú prvých 30 rokov cirkvi, ako sa formovali komunity, sleduje Pavlove cesty. Hlavnými osobnosťami sú Peter a Pavol. Dôležitosť 15. kapitoly spočíva v riešení problému židokresťanstva, ktorý trval 200 rokov. Kresťania židovského pôvodu chceli nanútiť ich zvyky, ako napríklad obriezka aj kresťanom pohanského pôvodu.

Listy
Väčšinu listov v NZ napísal Pavol : list Rimanom, 2 listy Korinťanom, list Galaťanom, Efezanom, Filipanom, Kolosanom, 2 listy Solúnčanom, list Hebrejom a list Filemónovi. Okrem neho písali listy aj Jakub (1 list), Peter (2 listy), Ján (3 listy) a Júda (1 list).

Pastorálne listy
Sú adresované jednotlivým osobám, majú však všeobecnú platnosť. Ide o listy Timotejovi a list Títovi. Spravidla sa sem radí aj list Filemónovi, ktorý má charakter súkromného listu.

Katolícke listy
Nie sú adresované určitej osobe ani spoločenstvu, ale sú pre všetkých a majú všeobecný a univerzálny charakter. Hovorí sa im aj okružné listy a sú to : Jakubov list, 2 Petrove listy, 3 Jánove listy a list Júdu.