Sudcovia
Jozue neustanovil svojho nástupcu. Keď vymreli všetci, čo sa pamätali na božie zázraky v púšti, ľahko sa Izraeliti začali priateliť s pohanmi a odvrátili sa od Boha. Ten ich potrestal útlakom iných národov. Keď sa spamätali kajali sa, Jahve im poslal sudcov, ktorí ich mali oslobodiť.
Obdobie sudcov trvalo skoro 400 rokov (asi 1400-1050 pred Kristom) a bolo jedným z najtemnejších období v histórii Izraela.
Sudcovia sa členia na veľkých a malých, podľa toho či sa o nich hovorí viac alebo menej. Bolo 7 veľkých sudcov : Otníél, Éhúd, Bárák, Debora , Gideon, Jefte a Samson. Samson sa zaraďuje medzi sudcov ale sudcom nebol. Okrem siedmich veľkých sudcov bolo ešte 6 tzv. malých sudcov : Šamagar, Tólá, Jáír, Ibcán, Élón a Ábdón.
Úlohou sudcov bolo teda oslobodiť izraelský národ a viesť ľud v mene božom.

Filištínci
Už Samson bojoval s Filištíncami . Kto však títo Filištínci boli, to nevieme. Ich pôvod je neobjasnený ale mohli prísť z gréckych ostrovov alebo Malej Ázie. Volali ich tiež „morské národy“. Po prvý krát sa objavili v časoch Ramzesa III.. usadili sa v pásme Gazy, kde mali päť veľkých miest : Gaza, Aškelon (Ashgalon), Ašdód (Ashdod), Ekrón/ Ekrongad (Ecron) a Gat (Gath) a odtiaľ napádali Izrael.
Bol to nebezpečný, vyspelý a bojovný národ. Poznali železo a mali už aj kone. Jedine Dávidovi sa podarilo poraziť ich a tak obmedziť ich moc.

Historické knihy

2 knihy Samuela
Tieto knihy opisujú dejiny Izraela od vytvorenia kráľovstva až do konca Dávidovej vlády. Pôvodne to bola jedna kniha, dnes sa však člení na dve časti. Židia pripisujú tieto knihy Samuelovi, ale pri konci sa hovorí aj o veciach, ktoré sa stali až po jeho smrti.
Prvá časť (1Sam 1-7) hovorí o príprave zriadenia kráľovstva, o narodení Samuela, jeho výchove v chráme u veľkňaza Eliho a o jeho povolaní až po víťazstvo nad Filištíncami.
Druhá časť (1Sam 8-12) pojednáva o zavedení inštitúcie kráľovstva. Ľud chcel kráľa. Samuel odmietol so slovami, že nad Izraelom vládne Boh ale pomazal z božej vôle Saula.
Tretia časť (1Sam 13- 2Sam 2,7) je príbehom, prvého kráľa, Saula a zoznamuje s vzťahom medzi Saulom a Dávidom. Saul sa niekoľko krát za život spreneveril Bohu, a preto ešte za jeho života poslal Boh Samuela, aby pomazal Dávida. Dávid sa stal na istý čas Saulovým zbrojnošom i „zaháňačom“ zlej nálady. Po porážke Goliáša v ňom však Saul začali vidieť hrozbu a Dávid sa musel 7 rokov ukrývať na púšti. Stal sa zbojníkom a dokonca uzavrel dočasné prímerie s Filištíncami. V boji proti Filištíncom zomreli Saulovi traja synovia a on sa prepichol vlastným mečom. Dávid oplakal jeho smrť v žalospeve.
Štvrtá časť (2Sam 2,8-24,25) hovorí o Dávidovom kráľovstve až po jeho posledné roky (1013-973 pred Kristom). Saul bol z kmeňa Benjamín na severe a Dávid z kmeňa Júdu na juhu. Vládol v Hebrone, ale svoje sídlo čoskoro preniesol aj s archou úmluvy do Jeruzalema, aby sa priblížil severným kmeňom.
Cieľom Samuelových kníh je odvodiť inštitúciu kráľovstva od božej vôle, zdôvodniť odmietnutie Saula a predstaviť Dávida ako ideálneho kráľa aj keď nebol taký ideálny.