Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Prehľad Biblie
Dátum pridania: | 08.10.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | zuzu13 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 361 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 19 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 31m 40s |
Pomalé čítanie: | 47m 30s |
2 knihy Kráľov
Tieto knihy pokračujú tam, kde skončili Samuelove knihy. Sú prisudzované Jeremiášovi, ktorý zažil posledné udalosti.
Prvá časť (1Kr 1-11) opisuje Dávidove posledné opatrenia, jeho smrť a pohreb a podrobne opisuje vládu Šalamúna (970-931 pred Kristom). Šalamún bol známy svojou múdrosťou , ktorú obdivovala aj kráľovná zo Sáby . zaviedol rozsiahly zámorský i suchozemský obchod s ďalekými krajinami. Rozvíjal veľkolepú stavebnú činnosť. V Jeruzaleme dal postaviť chrám (Šalamúnov chrám). Šalamún začal dobre ale skončil nie veľmi dobre. Mierové vzťahy s okolitými štátmi budoval na rozsiahlych dynastických manželstvách. Ku koncu života sa odchýlil z božích ciest a jeho pohanské ženy ho zviedli k modloslužbe . staval pre ich bohov chrámy a adoroval ich s nimi. Zomrel kajúcne vo veku 60 rokov a bol pochovaný na Sione.
Druhá časť (1Kr 12-2Kr 17) pojednáva o rozpade ríše na Júdu a Izrael za panovania Roboama a Jeroboama a paralelne podáva dejiny oboch kráľovstiev až po pád Samárie (721 pred Kristom, hlavné mesto Izraela- severná časť). Po Šalamúnovej smrti vládol jeho syn Roboam . ten odmietol znížiť dane, a preto musel utiecť z Jeruzalemu. Severná časť sa odtrhla a zvolila si za kráľa Jeroboáma. Keďže chrám aj s archou úmluvy bol v Jeruzaleme (hlavné mesto Júdy, južná časť), dal postaviť chrám v Bételi a v Dáne. Tu uctievali Jahveho v podobe zlatého teľaťa. Proti čomu rázne vystúpili proroci, najmä Ámos a Ozeáš.
Tretia časť (2Kr 18-25) opisuje históriu posledných kráľov Júdy až po zánik kráľovstva, do začiatku babylonského zajatia (587 pred Kristom). V tomto období vládli aj dvaja bezbožný králi (Amon a Manassé). Po nich nasledoval Josiáš. Ktorý našiel knihu Deuteronomium v Jeruzalemskom chráme.
Ostatné
Medzi historické knihy patrí ešte aj kniha Jozue a kniha Sudcov. Historické knihy sa takto nazývajú iba u katolíkov. Židia ich volajú knihy prvých prorokov, pretože boli inšpirované prorokmi. Sú súčasťou Deuteronomistickej histórie. Pôvodne k nim patrila aj samotná kniha Deuteronomium. Zachytávajú obdobie od Mojžišovej smrti (1300 alebo 1200 pred Kristom) až po zrútenie Jeruzalemu aj s chrámom (586 pred Kristom). Sú pokračovaním Pentateuchu.
Knihy Kroník
Knihy Kroník sú tiež dve. Pôvodne k nim patrila aj kniha Ezdráš a Nehemiáš a vyčlenené boli až neskôr. Vznikli približne roku 300 pred Kristom. Sú podobné Deuteronomiu. Tiež je to také zhrnutie histórie.
V prvých deviatich kapitolách (1Kron 1-9) sú uvedené rodokmene. Po krátkom náčrte Saulovej vlády (1Kron 10) prechádza k podrobnému objasňovaniu Dávidovho panovania.
V druhej knihe Kroník (2Krn 1-9) sa opisuje pôsobenie Šalamúna.
Záverečná časť (2Kron 10-35) zhŕňa dejiny kráľov Júdy a vyzdvihuje vládu Jósafáša, Ezechiáša a Josiáša za ich kultové reformy.
Knihy Kroník sú historické knihy ale majú iný štýl ako knihy Samuel a knihy Kráľov. Chcú nájsť ponaučenie z chýb minulosti. Ich obsah je paralelný s obsahom kníh Kráľov, ale knihy Kráľov sú skôr morálnym zákonom. Pri posudzovaní každého kráľa je normou jeho vzťah k Jahveho kultu. Pochvalne sa vyjadruje o Dávidovi a Šalamúnovi, ako staviteľovi chrámu.