Eliáš
Bol prorokom a mystikom v severnom kráľovstve (Izrael) za čias kráľa Achaba. Často chodil na horu Horeb a dostával božie znamenia. Silno reagoval na modlárstvo a nemravnosť.

Elizeus
Bol prorokom, učeníkom a nástupcom Eliáša. Mal vplyv nie len na severné kráľovstvo ale na celý izraelský ľud.

Izaiáš
Pochádzal z aristokratickej rodiny a začal pôsobiť v poslednom roku panovania kráľa Acháza (740 pred Kristom). Kniha má 66 kapitol a člení sa na tri časti.
V prvej časti (Iz 1-39) hovorí o tom ako mával zjavenia o božej transcendencii a ostro vystupuje proti intrigám. Jediné, čo môže zachovať izraelský národ je vernosť zákonu. Bojoval proti kráľovi Acházovi, ktorý obetoval syna bôžikom. Z jednej strany karhá, ale z druhej strany sľubuje, že príde dieťa, ktoré ich spasí, zachráni – Emanuel . Po Acházovi sa stal kráľom Ezechiáš. Ten chcel previesť reformy a Izaiáš sa stal jeho poradcom. Asýrčania napádali aj južné kráľovstvo, ale Izaiáš hovoril, že sa nemajú vzdať. Roku 701 pred Kristom bol Jeruzalem ešte zachránený. Po Ezechiešovej smrti upadol Izaiáš do nemilosti, ale stále sa snažil povzbudiť ľud. Jeho proroctvá končia : Emanuel príde a spasí ľud.
Druhá časť (Iz 40-55) bola napísaná ku koncu exilu. Opisuje ťažké obdobie, keď chcel potešiť izraelský národ a snažil sa odpovedať na otázky. Hlásal, že babylonské božstvá padnú. V tomto období badať príklon k univerzalizmu, Boh stvoril celý svet a je Pánom histórie. Keď dal kráľ Kýros Židom slobodu, začali uvažovať či to nie je Mesiáš. Ale Izaiáš vravel, že Mesiáš nebude bojovník ale pokorný služobník, ktorý ich obnoví z vnútra a dá život mnohým, čo Židia nikdy nepochopili. Keď sa vrátili do Júdska, mestá boli zničené, žili tu cudzie národy a boli proti nim ešte aj Samaritáni . Mysleli si, že prosby prorokov sa vyplnia hneď. Riešila sa tiež otázka, či postaviť, alebo nepostaviť chrám.
Autor tretej časti (Iz 56-66) je anonymný prorok, ktorého spis pridali k Izaiášovi. Je proti pesimistom, dáva Židom znovu odvahu a hovorí, že príčinou prekážok je hriech. Vraví, že Boh čoskoro ustanoví nový svet, že Boh je otec, ktorý odpúšťa a je verný svojmu ľudu. V otázke cudzincov je za to, aby mali prístup do chrámu, ale aby mali vyhradené miesto vzadu. Opisuje blaho Jeruzalemu i obnovenie chrámu roku 515 pred Kristom za Nehemiáša a Ezdráša .

Jeremiáš
Bol povolaný roku 626 pred Kristom. Žil v období, keď kráľ Nabuchodonozor prvý krát obsadil Jeruzalem a odvliekol časť ľudí (598 pred Kristom). Nabáda ľudí, aby čakali a nevzbúrili sa, a preto je považovaný za zradcu a chcú ho zabiť. Roku 587 pred Kristom prišiel Nabuchodonozor druhý krát. Zničil Jeruzalem, podpálil chrám a odvliekol skoro všetkých do Babylonu. Zaniklo teda aj južné kráľovstvo. Jeremiáš vytýka nedostatok horlivosti, no po Josiášovej smrti aj on stráca nádej a videl, že aj Júdske kráľovstvo je stratené. Po prvom páde Jeruzalemu začína písať optimistické proroctvá o kráľovstve Mesiáša vytvorenom Bohom, o novom kráľovi ustanovenom Bohom. Vravel, že katastrofa, ktorá sa stala je iba očisťovaním a Pán príde a ustanoví novú zmluvu. Trest neznamená, že Boh zabudol.
Niektorí biblisti v ňom vidia predobraz Ježiša Krista.
V čase exilu boli napísané náreky, žalospevy pripojené k Jeremiášovi. Sú to výkriky bolesti, opisujú drámu Izraelitov, bezvýchodiskovú situáciu ale zároveň prosí Boha. Tvorí ich 5 ód.

Ezechiel
Pochádzal z kňazskej rodiny a sám bol kňazom a prorokom. Do Babylonu bol odvlečený už v prvej invázii. Ľud bol v dezolácii, ale on vravel, že toto všetko je potrebné na očistu. Odrádza od vzbury proti Babylončanom a nabáda na morálnu čistotu. Po druhej invázii nabádal na nádej. Vravel, že Boh príde, aby znovu obrátil a obnovil ich srdcia a dal im Ducha. Už tu sa začína hovoriť o Duchu. Kto bude pokorný, spozná Pána a dostane od neho milosť a naopak, tých zlých potrestá, pričom obžalováva aj kňazov. Boh raz pošle dobrého pastiera, ktorý bude pásť ovce a namiesto starých ustanovizní ustanoví nové.