Ignác Antiochijský
Počas svojej cesty do Ríma, kvôli svojmu umučenia napísal 7 listov : list Magnésanom, Trálom, list Rimanom, 3 listy v Troe- Polycarpovi, Smyrne a Filadelfii a list Efezanom. Tieto listy sú veľmi dôležité z hľadiska doktríny. Rozoberá témy jednoty 1) medzi Boha a Kristom, 2) Bohom, Ježišom a veriacimi i 3) veriacimi navzájom, témy Svätej Trojice, božskosti Ježiša Krista, skutočnosti vtelenia, eucharistie, panenstva Panny Márie, vykúpenia, …
V liste Magnésanom hovorí o tom, že je len 1 Boh, ktorý sa manifestoval skrze Ježiša Krista, ktorý je slovom, ktoré vyšlo v tichu.
O Trojici píše v liste Efezanom : „ ... vy ste kamene chrámu, ktorý staval Boh Otec, ktorý sa vznáša až k bremenu, skrze nástroj Ježiša Krista, ktorý je kríž a skrze Ducha Svätého“. V Liste Magnésanom sa hovorí : „ … buďte podriadení biskupovi ako učeníci Ježiša, Otca a Ducha …“, alebo : „ … v láske so Synom, Otcom a Duchom …“.
Tu sa tiež hovorí aj o božskosti Krista : „ … boli ste umučení do krvi Boha …, je len 1 lekár, ktorý bol splodený i nesplodený, narodil sa z Márie i z Boha, … zraniteľný i nezraniteľný …, z krvi Dávida a z Ducha sv., v lone Márie, zrodený a pokrstený vodou svojho spasenia, umučenia, … Ježiš, ktorý bol pri Otcovi pred vekmi, bol zjavený teraz na konci časov … “
Vykúpenie : „ … Ježiš Kristus zomrel za nás, aby nás ochránil od smrti, skrze vieru v jeho smrti, pre nás znášal všetko utrpenie, zomrel za nás a bol vzkriesený pre nás, bol prebodnutý klinmi pre nás, vďaka ovociu jeho kríža a sviatosti jeho umučenia sme dostali život …“
Eucharistia : „ … snažte sa často schádzať, aby ste mohli obetovať, snažte sa mať účasť na eucharistii, je to 1 telo Ježiša Krista, je len 1 kalich, 1 oltár, 1 presbytérium …“
Panenstvo Panny Márie : „ … princ tohto sveta- Diabol ignoroval panenstvo Panny Márie … , … je len 1 lekár, ktorý sa narodil z panny a Boha, …“
Čo ma zaujalo na Ignácovi Antiochijskom? Asi najviac to, ako si išiel po smrť. Bol hrdý, nezlomený a stále oddaný Bohu. Ani na minútu nezapochyboval a ešte dával silu aj ostatným.

Polycarp
Polycarp znamená po grécky ten, ktorý nesie mnoho ovocia. Z rôznych materiálov môžeme usúdiť, že to bol syn kresťanských rodičov a bol pokrstený ako dieťa. Teda slúžil Bohu od detstva. Bol formovaný apoštolmi a s niektorými žil. Bol učeníkom Jána Apoštola. To čo sa dozvedel od priamych svedkov Ježiša sa zhodovalo s Písmom a túto pravú vieru odovzdával ďalej. Keďže nie je židovského pôvodu, ignoruje Starý Zákon. Sám sa priznáva, že ho nepozná. V liste Korinťanom ustanovuje pevnú a skutočnú doktrínu. V 1. časti (1.-6. kp.) dáva rady veriacim. Tí majú byť podriadení kňazom (asi tu nebol biskup), mladých nabáda aby sa vyhýbali vášňam. Diakonom pripomína, že sú služobníci Krista a nie ľudí a kňazov nabáda, aby boli láskavý a dobrý, aby neverili všetkému, čo počujú. 2. časť (7.-13. kp.) tvoria rôzne iné rady a v14. kapitola, ktorá je 3. časťou, tvorí uzáver. V ňom nabáda k rešpektu a k úcte ku svetským autoritám a, aby sa za ne modlili. Tento list poukazuje na to, že to bol človek pokojný, pokorný a človek hlbokej viery. Vyžaruje z neho hrdosť na to, že je kresťan. Modlí sa všetkých. Bol to učiteľ z Ázie.
O Polycarpovej smrti sa dozvedáme od istého Marcióna v jeho liste Filoménom- Akty, ktoré bolo vlastne prvým a najstarším hagiografickým dokumentom. Polycarp bol 12ty, ktorý mal byť umučený (jeden z poradia, ale odpadol od viery a sám sa pridal- Kvintus). Sám svoju smrť predvídal vo videní, kde mal spálené ucho z čoho usúdil, že bude upálený. Nežil priamo v Smyrne, ale na vidieku. Po určitých okolnostiach sa rozhodol, že sa prestane schovávať. Rímski cisári vyžadovali, aby ich všetci, vrátane kresťanov uznávali za Pána. Židia, ale namiesto Jahve hovorili Adonaj, čo znamená Pán, a teda je to synonymum pre Boha. Keby kresťania uznali cisára za Pána, uznali by ho za Boha. Keď Polycarp odmietol cisára uznať za Pána, bol zhodený z voza. Z neba sa ozval mužský hlas, ktorý hovoril : „ Buď silný Polycarp“. Keď od neho chceli, aby povedal : „nech nie je viac ateistov“, čím mysleli kresťanov, on to povedal. Ale v skutočnosti tým myslel naozajstných ateistov. Pripravili mu hranicu. Mali ho pribiť, ale on odmietol, a tak bol iba zviazaný- ten, ktorý mu dáva silu mučeníctva, mu dá silu byť pokojný. Po jeho modlitbe vyšľahli plamene v oblúku (ako na platničke na plynovom sporáku), bolo cítiť vôňu kadidla a jeho spálené mäso nezapáchalo, ale voňalo ako chlieb. Potom bol prebodnutý mečom a jeho telo bolo spálené. Kresťania pozbierali jeho kosti a začali ich uctievať. Polycarp bol umučený 2. deň mesiaca Xantis (macedónske pomenovanie mesiaca Február), 7. deň kalend v deň veľkého Sabatu o 8. hodine (22. alebo 23. február 156 po Kristovi).

Popias
Napísal 5 kníh, v ktorých boli zozbierané výroky Ježiša Krista, ale všetky sa stratili. Vieme o nich len z citátov Ireneja Lyonského a Ezébia Cézarského. Dôležitejšie je ale to, že u Popiasa sa nachádza svedectvo o začiatkoch evanjelia sv. Marka a sv. Matúša. Ezébius ho citoval aj, čo sa týka týchto dvoch evanjelií. Hovorí, že Marek bol interpretom sv. Petra, písal presne, ale bez poriadku na, čo si spomenul, ako mu dával Peter ponaučenia a Matúš pozbieral všetko, čo sa týka Pána a napísal to v hebrejčine.