Athénogore
Je to filozofický apologét s racionálnou argumentáciou. Švajčiar Hans Ulf von Baltazar(?) o ňom hovorí, že je to veľmi prezieravý teológ.
Napísal dve malé dielka : Prosba (Prosba kresťanského filozofa Athénogora z Atén ohľadne kresťanov) a Vzkriesenie mŕtvych.
Prvé dielo je prvým racionálnym dokazovaním Boha, kde poskytuje dôkazy ako filozofické, tak i biblické. V 37 kapitolách obhajuje kresťanov. Francúz Bosne (?) o tomto diele hovorí, že je najkrajšou apologetickou obhajobou, ktorá je veľmi rozvážna, umiernená, jej forma je pevná, tón silný. Je adresovaná jedným filozofom v mene filozofov cisárom (čo boli tiež filozofi) v duchu porozumenia.
Vzkriesenie mŕtvych má tiež filozofický charakter, ale v 25 kapitolách v 1. časti pojednáva o vzkriesení a Bohu a v 2. časti o vzkriesení a človeku.

List Diognetovi
Tvorí ho 12 kapitol rozdelených do 4 častí. Prvá časť (1.-4. kp.) je apológia proti pohanom a židom. Druhá časť (5.-6. kp.) predstavuje reč o úlohe kresťanov vo svete. V 7.-9. kapitole, ktoré tvoria tretiu časť môžeme nájsť náčrt katechézy. Poslednú časť (10.-12. kp.) tvorí konečná exortácia. Už na začiatku si kladie 8 otázok, na ktoré si v texte odpovedá.
1) Kto sú kresťania? – 7.-9. kapitola
2) Aký je kult, ktorý vzdávajú Bohu? – 6. kapitola
3) Odkiaľ prichádza ich pohŕdanie svetom? - 5.-6. kapitola
4) Odkiaľ prichádza ich pohŕdanie smrťou? – 6.-7. kapitola
5) Odkiaľ pochádza to, že odmietajú adorovať pohanských bohov? – 2. kapitola
6) Odkiaľ pochádza to, že odmietajú židovské zákony? – 3.-4. kapitola
7) Čo je to za lásku, ktorú majú pre druhých? – 10. kapitola
8) Prečo tento nový ľud prišiel tak neskoro? – 8.-9. kapitola

Najpútavejšia je podľa mňa 4. čiastka, teda konečná exortácia. To ako pri obrátení musíme prejsť 4 etapami. Najprv nás viera vovedie do k hlbšiemu poznanie Boha ako Lásky. Keď už Boha poznáme, tak nás toto poznanie nabáda k láske k nemu. Po tom, čo ho začneme milovať, nás táto láska k nemu začne nabádať, aby sme ho napodobňovali. A nakoniec, keď ho už napodobňujeme, tak nás to vedie ku kontemplácii, určitému spôsobu zbožštenia. Lebo svet bol stvorený pre človeka a je mu podriadený.