referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Stredoveká filozofia, vzťah filozofie a teológie
Dátum pridania: 25.01.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: aktiduj
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 769
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 7
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 11m 40s
Pomalé čítanie: 17m 30s
 

Filozofia stredoveku
Patristika, Augustinus Aurelius- Boží štát, človek, etika
Scholastika-spor o univerzálie
Islam, židovstvo
Tomáš Akvinský- súcno a jeho diferenciácia, človek

Odsúdenie aristotelizmu

Obdobie stredovekej F je pomerne dlhým obdobím. Za začiatok sa považuje rozpad antickej F v 4. až 6.stor., vrcholí v 13. až 15. stor. Prechod od antickej F k stredovekej F je relatívne plynulým vývojom, počas ktorého vzniká a rozvíja sa nový svetonázor a ideológia- kresťanské náboženstvo. Kresťanský svetonázor na svet je opakom antickej racionálnej F. Proti cnostiam antiky, ako je harmonický rozvoj ducha a tela, užívanie svetských radostí a pôžitkov, zachovávanie duševnej rovnováhy, úsilie poznať pravdu, kladie do popredia iné cnosti. Hlása, že všetko, čo existuje, existuje len vďaka Bohu. Boh stvoril svet, zachováva ho a pokračuje v jeho tvorení. Boh je základný tvoriaci a riadiaci princíp a zároveň aj najvyššie dobro. Po rozpade otrokárskej spoločnosti vzniká feudalizmus(feudáli, poddaní, roľníci, feudálni statkári, remeselníci, obchodníci, bankári). Veľký význam malo duchovenstvo, vznikali kláštori- patrili k nim veľké pozemky, v čase nepokojov slúžili ako pevnosti, vznikali v nich prvé školy(osvetová činnosť).

Dôležité medzníky stredoveku:
313- Milánsky edikt- zrovnoprávnenie kresťanského náboženstva
529- zatvorené platónske akadémie
1452- objavenie kníhtlače
1517- Martin Luther- rozštep cirkvi
- prevládali idealistické názory, F sa stala slúžkou teológie
- otázka poznania bola riešená 2 spôsobmi: 1, poznanie na základe náboženskej viery
2, poznanie na pozadí antiky(Platón, Aristoteles)

Stredoveké myslenie rozčleňujeme na 2 základné obdobie: patristiku a scholastiku.

PATRISTIKA
- je obdobím nástupu kresťanstva. Názov je odvodený od slova pater- otec, ktorým sa označovali duchovné autority ranej cirkvi.
- 2 názory: 1, Apologéti- nevytvorili F systém, len naznačili okruh otázok, kt. sa stali dôležité pre ďalších kresťanských F
TERTULIANUS- dokazoval, že medzi zjavením, náboženstvom a Písmom svätým na jednej strane a ľudskou múdrosťou na druhej strane je nezmieriteľný rozpor
2, Gnostici(1.stor.)- spájali kresťanskú vieru v inkarnáciu Boha s učeniami židovského náboženstva, viera v existenciu Boha, učenie o spôsoboch ako ho poznať
ORIGENES- z Alexandrie, viera v zjavenie, Boh je nemateriálny, vznikol z ničoho, jeho syn- Logos- je medzi Otcom a svetom
- otázka hriechu: Trest za hriech je to, že duša je spojená s telom, má možnosť očisťovania

AUGUSTINUS AURELIUS SANCTUS(345-430)
Bol najväčším kresťanským mysliteľom celej patristiky. Narodil sa ako syn pohanského otca a kresťanskej matky(sv.Monika). Prežil rozmarnú a výstrednú mladosť. Pod vplyvom Platónových a Cicerových diel sa zameral na F. Pod vplyvom biskupa Ambrosia sa zriekol kariéry a radikálne zmenil spôsob života a začal sa orientovať na kresťanstvo. V Afrike bol vysvätený za kňaha neskôr za biskupa a tu aj umiera. Po smrti bol vyhlásený za svätého.

  1. BOH- Augustinova F nie je systematická, ale teocentrická. Jadrom F je vzťah medzi človekom a Bohom. Boh- je stvoriteľom sveta a ďalej ho vyvíja. Svet pochádza od Boha, nie z Boha. Svet stvorených vecí na rozdiel od Stvoriteľa nie je večný, ani dokonalý. Večné sú len idey, kt. nevznikajú ani nezanikajú, sú obsiahnuté v Božom rozume a Boh podľa nich tvorí všetky pominuteľné veci. Poznanie ideí sa stáva otázkou poznania kresťanského Boha, čiže Boh je aj predmetom poznania.
  2. ČLOVEK- má osobitné miesto, je to spojenie hmotného tela a nehmotnej duše
  3. DUŠA- chápe ju podobne ako Platón: je to samostatná substancia, nesmrteľná, časť Boha na Zemi. Nemá v sebe nič materiálne, má len 3 funkcie: myslenie, pamäť a vôľa(obraz božskej Trojice). Základom duchovného života je vôľa, nie rozum. Augustinus je teda zakladateľom voluntarizmu.
  4. TEODICEA- riešnie otázky dobra a zla.Zlo nie je protiklad dobra, je len jeho nedostatok.
    Zlo je nevysvetliteľné. Zlo vzniká vtedy, keď sa nerobí dobre a zdrojom zla je pýcha a egoizmus.
  5. UČENIE O BOŽOM PREDURČENÍ- predestinácia. Ľudia sú od narodenia zaťažení dedičným hriechom(okrem Adama), preto podľa svojej prirodzenosti páchajú hriech a zomrú, lebo smrť je trestom za hriech. Boh vo svojej milostivosti vykupuje ľudí, nie všetkých, ale podľa predurčenia- niektorých vyvolí a iných zavrhne.
  6. BOŽÍ ŠTÁT- kresťanská koncepcia svetových dejín. Božia ríša bojuje s ríšou diabla. Na konci sveta sa víťazom stane Boží štát.

DIELA- Vyznania, O slobode vôle, O nesmrteľnosti duše, O pomere tela a ducha, O trojici, Rozhovory duše s Bohom, O Božom štáte

 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.