referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohuš
Štvrtok, 27. januára 2022
Stredoveká filozofia, vzťah filozofie a teológie
Dátum pridania: 25.01.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: aktiduj
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 769
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 7
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 11m 40s
Pomalé čítanie: 17m 30s
 
SCHOLASTIKA
- je druhým obdobím stredovekej F, svojím názvom (schola-škola) ukazuje, že vznikla na stredovekých školách a univerzitách. Cirkevné školy sa vytvárali v kláštoroch a pri katedrálach. Prvé univerzity vznikali od polovice 12.stor. v Bologni, Oxforde, Paríži, Padove. Vyučovalo sa 7 slobodných umení(gramatika, logika, rétorika, geometria, aritmetika, astronómia, hudba). Stúpol význam vzdelanosti. Vyučovalo sa v latinčine a neskôr ku koncu scholastiky aj v národných jazykoch.

Ranná scholastika
Spor o univezálie- bol hlavným sporom sptredoveku, bol to spor medzi nominalizmom a realizmom.
realisti- všeobecné pojmy(univerzálie) existujú reálne, nielen vo vedomí ľudí a sú nezávislé od konkrétnych vecí. Majú samostatnú, objektívnu existenciu.

ANSELM Z CANTENBURY- bol vyhlásený za svätého
Pojmy dobro, zlo, pravda, spravodlivosť sú reálne.
Človek je svojím rozumom odrazom Boha.
Boh je ten, nad ktorého už nemožno myslieť nič vyššie.
nominalisti- tvrdili opak, že všeobecné pojmy sú iba mená, výtvory ľudského vedomia, ktoré slúžia na označenie jednotlivých vecí

PETER ABÉLARD- Môžu existovať len jedinečné veci.
Pojmy pred stvorením majú miesto v Bohu a po stvorení v ľudskom rozume.
Myslenie- logika
dielo:Áno a nie- náboženskú vieru obmedziť rozumovými dôvodmi
- bol odsúdený a vyhlásený za kacíra

Vrcholná scholastika(13.stor)
- súvisí najmä s dielom Tomáša Akvinského a činnosťou novovznikajúcich mníšskych rádov- františkánov: František z Asissi dominikánov:Dominik Guzmán
jezuitov- Ignác z Loyoly
- šírenie kacírskeho hnutia- očista od bohatstva a vrátiť ju na začiatok- život v chudobe, asketizmus

Prenikanie aristotelizmu na univerzity
Od ½ 13.stor. sa všetky známe Aristotelove diela prednášali na Parížskej univerzite. Bola to hrozba pre mnohých teológov, ktorí chceli využiť vo svoj prospech nevedomosť ľudí. V roku 1277 cirkev Aristotelovo učenie ofociálne odsúdila. Aristoteles mal veľký vplyv na prírodovedne orientovaných mysliteľov, najmä na univerzitu v Oxforde.

ROBERT GROSSETESTE- autor komentárov k novoobjaveným Aristotelovým spisom(Fyzika, Etika Nikomachova)

ROGER BACON- františkán
- najvýznamnejší prírodovedne orientovaný mysliteľ 13.stor. Chcel reformovať cirkev a zlepšiť životné podmienky ľudí- na to bolo potrebné metodicky isté a na skúsenosti založené vedenie a poznanie. Prírodné javy a pôsobenie prírodných síl môžeme poznávať na základe geometrických zákonov, ktorým zodpovedá svetlo.

ALBERT VEĽKÝ- snažil sa preštudovať všetky spisy, ktoré napísal Aristoteles v pôvodnom znení. Písal komentáre, vysvetľoval a snažil sa pretransformovať aristotelizmus do kresťanského F myslenia. Podľa neho Aristoteles dal základ kresťanstva, lebo vysvetľoval všetko na základe kresťanstva.
- bol učiteľom Tomáša Akvinského a ovplyvnil jeho F

TOMÁŠ AKVINSKÝ
- najvýznamnejší stredoveký F
- narodil sa v aristokratickej rodine. Mladosť prežil v kláštore v Monte Cassino(benediktíni), neskôr po štúdiách sa stal členom dominikánskeho rádu. Rodina s tým nesúhlasila, preto ho uniesli a uväznili. V štúdiách pokračoval v Paríži, kde sa stretol s Albertom Veľkým. Vyučoval ako profesor teológie v Paríži. Umrel na cestách. Po smrti bol kanonizovaný a jeho F bola v zmodernizovanej podobe v roku 1879 vyhlásená za oficiálnu F katolíckej cirkvi.
Tomáš Akvinský vytvoril originálnu kresťanskú F, logicky ucelenú koncepciu sveta, prírody a človeka, založenú na náboženskej viere- tomizmus.

Dielo: Summa teologická, Summa proti pohanom, Otázky pojednávajúce o pravde, Komentáre k sentenciám Petra Lombarda, Proti akademikom

  1. SPOR O UNIVERZÁLIE- bol umierneným realistom, hovoril, že existujú 3 druhy univerzálií
    a, existujú pred vecami- existujú v božom rozume
    b, existujú vo veciach- ako všeobecné v jednotlivom
    c, oxistujú po veciach- v ľudskom rozume, kt. ich poznáva
  2. FILOZOFIA A TEOLÓGIA- ich vzťah v diele Summa teologická
    Všetky vedy sú slúžkami teológie.
    Teológia môže nadviazať na pravdy rozumu.
    Vieru nemožno rozumovo zdôvodniť, presahuje rozum a jeho schopnosti.
  3. FYZIKA- vychádza z Aristotela, teória geocentrizmu
  4. SÚCNO A JEHO DIFERNCIÁCIA- vychádza z Aristotela
    - problém začiatku: každý začiatok musíme vždy predpokladať
    - ideme od zvláštneho k všeobecnému, každá zvláštnosť obsahuje aj všeobecnosť
    Súcno je vlastne všetko, čo nejakým spôsobom existuje, má 2 časti: substanciu a akcidenciu
    substancia- látka, môže existovať sama o sebe
    akcidencia- forma, ako prejav substancie
    substancia + akcidencia = substančný model reality
  5. TEODICEA- vychádza z Augustina: Zlo je len nedostatok dobra
  6. HIERARCHIA- usporiadanie prírody
    - neživá príroda – rastliny – živočíchy – človek – Boh
  7. ODKAZY NA BOŽIU EXISTENCIU- nechcel dokázať, že Boh existuje, chcel len poukázať na cestu, ktorou môžme dôjsť k poznaniu, že Boh existuje. Vychádzal z toho, že pri spätnej argumentácii nemôžeme postupovať donekonečna.
    1. pohyb- nič sa nepohybuje samé, všetko je niečím pohybované a to zas niečím...prvým hýbateľom je Boh, ale sám je nehybný
    2. príčina a účinok- nič sa nedeje samé, všetko má svoju príčinu a to zas svoju...prvou príčinou je Boh
    3. náhoda a nutnosť
    4. stupne bytia
    5. Aristoteles a Augustinus
  8. ČLOVEK = duša + telo(látka + forma)
    duša je formou tela- anima forma corporis, po smrti je oddelená od tela, žije ďalej, je nehmotná a nesmrteľná
    etika- absolútne dobro je Boh
    poznanie- východiskom poznania je skúsenosť
    vôľa- nad poznanie
  9. ŠTÁT- zdôvodnil prvoradosť cirkvi. Štátna moc pochádza od Boha. Moc panovníka musí byť podriadená vyššej duchovnej moci- na jej čele je Kristus. Pozemský život v štáte je len prípravou pre budúci život.
  10. CELÉ UČENIE AKVINSKÉHO
    Tri veci potrebuje človek ku spáse- vedieť v čo má veriť, vedieť čo má žiadať, vedieť čo má konať.
    Usporiadanie sveta: Rozum podlieha viere, príroda božej milosti, filozofia teológii a štát cirkvi.
    3 cnosti: viera, nádej, láska

 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.