- je druhým obdobím stredovekej F, svojím názvom (schola-škola) ukazuje, že vznikla na stredovekých školách a univerzitách. Cirkevné školy sa vytvárali v kláštoroch a pri katedrálach. Prvé univerzity vznikali od polovice 12.stor. v Bologni, Oxforde, Paríži, Padove. Vyučovalo sa 7 slobodných umení(gramatika, logika, rétorika, geometria, aritmetika, astronómia, hudba). Stúpol význam vzdelanosti. Vyučovalo sa v latinčine a neskôr ku koncu scholastiky aj v národných jazykoch.
Ranná scholastika
Spor o univezálie- bol hlavným sporom sptredoveku, bol to spor medzi nominalizmom a realizmom.
realisti- všeobecné pojmy(univerzálie) existujú reálne, nielen vo vedomí ľudí a sú nezávislé od konkrétnych vecí. Majú samostatnú, objektívnu existenciu.
ANSELM Z CANTENBURY- bol vyhlásený za svätého
Pojmy dobro, zlo, pravda, spravodlivosť sú reálne.
Človek je svojím rozumom odrazom Boha.
Boh je ten, nad ktorého už nemožno myslieť nič vyššie.
nominalisti- tvrdili opak, že všeobecné pojmy sú iba mená, výtvory ľudského vedomia, ktoré slúžia na označenie jednotlivých vecí
PETER ABÉLARD- Môžu existovať len jedinečné veci.
Pojmy pred stvorením majú miesto v Bohu a po stvorení v ľudskom rozume.
Myslenie- logika
dielo:Áno a nie- náboženskú vieru obmedziť rozumovými dôvodmi
- bol odsúdený a vyhlásený za kacíra
Vrcholná scholastika(13.stor)
- súvisí najmä s dielom Tomáša Akvinského a činnosťou novovznikajúcich mníšskych rádov- františkánov: František z Asissi dominikánov:Dominik Guzmán
jezuitov- Ignác z Loyoly
- šírenie kacírskeho hnutia- očista od bohatstva a vrátiť ju na začiatok- život v chudobe, asketizmus
Prenikanie aristotelizmu na univerzity
Od ½ 13.stor. sa všetky známe Aristotelove diela prednášali na Parížskej univerzite. Bola to hrozba pre mnohých teológov, ktorí chceli využiť vo svoj prospech nevedomosť ľudí. V roku 1277 cirkev Aristotelovo učenie ofociálne odsúdila. Aristoteles mal veľký vplyv na prírodovedne orientovaných mysliteľov, najmä na univerzitu v Oxforde.
ROBERT GROSSETESTE- autor komentárov k novoobjaveným Aristotelovým spisom(Fyzika, Etika Nikomachova)
ROGER BACON- františkán
- najvýznamnejší prírodovedne orientovaný mysliteľ 13.stor. Chcel reformovať cirkev a zlepšiť životné podmienky ľudí- na to bolo potrebné metodicky isté a na skúsenosti založené vedenie a poznanie. Prírodné javy a pôsobenie prírodných síl môžeme poznávať na základe geometrických zákonov, ktorým zodpovedá svetlo.
ALBERT VEĽKÝ- snažil sa preštudovať všetky spisy, ktoré napísal Aristoteles v pôvodnom znení. Písal komentáre, vysvetľoval a snažil sa pretransformovať aristotelizmus do kresťanského F myslenia. Podľa neho Aristoteles dal základ kresťanstva, lebo vysvetľoval všetko na základe kresťanstva.
- bol učiteľom Tomáša Akvinského a ovplyvnil jeho F
TOMÁŠ AKVINSKÝ
- najvýznamnejší stredoveký F
- narodil sa v aristokratickej rodine. Mladosť prežil v kláštore v Monte Cassino(benediktíni), neskôr po štúdiách sa stal členom dominikánskeho rádu. Rodina s tým nesúhlasila, preto ho uniesli a uväznili. V štúdiách pokračoval v Paríži, kde sa stretol s Albertom Veľkým. Vyučoval ako profesor teológie v Paríži. Umrel na cestách. Po smrti bol kanonizovaný a jeho F bola v zmodernizovanej podobe v roku 1879 vyhlásená za oficiálnu F katolíckej cirkvi.
Tomáš Akvinský vytvoril originálnu kresťanskú F, logicky ucelenú koncepciu sveta, prírody a človeka, založenú na náboženskej viere- tomizmus.
Dielo: Summa teologická, Summa proti pohanom, Otázky pojednávajúce o pravde, Komentáre k sentenciám Petra Lombarda, Proti akademikom
- SPOR O UNIVERZÁLIE- bol umierneným realistom, hovoril, že existujú 3 druhy univerzálií
a, existujú pred vecami- existujú v božom rozume
b, existujú vo veciach- ako všeobecné v jednotlivom
c, oxistujú po veciach- v ľudskom rozume, kt. ich poznáva - FILOZOFIA A TEOLÓGIA- ich vzťah v diele Summa teologická
Všetky vedy sú slúžkami teológie.
Teológia môže nadviazať na pravdy rozumu.
Vieru nemožno rozumovo zdôvodniť, presahuje rozum a jeho schopnosti. - FYZIKA- vychádza z Aristotela, teória geocentrizmu
- SÚCNO A JEHO DIFERNCIÁCIA- vychádza z Aristotela
- problém začiatku: každý začiatok musíme vždy predpokladať
- ideme od zvláštneho k všeobecnému, každá zvláštnosť obsahuje aj všeobecnosť
Súcno je vlastne všetko, čo nejakým spôsobom existuje, má 2 časti: substanciu a akcidenciu
substancia- látka, môže existovať sama o sebe
akcidencia- forma, ako prejav substancie
substancia + akcidencia = substančný model reality - TEODICEA- vychádza z Augustina: Zlo je len nedostatok dobra
- HIERARCHIA- usporiadanie prírody
- neživá príroda – rastliny – živočíchy – človek – Boh - ODKAZY NA BOŽIU EXISTENCIU- nechcel dokázať, že Boh existuje, chcel len poukázať na cestu, ktorou môžme dôjsť k poznaniu, že Boh existuje. Vychádzal z toho, že pri spätnej argumentácii nemôžeme postupovať donekonečna.
1. pohyb- nič sa nepohybuje samé, všetko je niečím pohybované a to zas niečím...prvým hýbateľom je Boh, ale sám je nehybný
2. príčina a účinok- nič sa nedeje samé, všetko má svoju príčinu a to zas svoju...prvou príčinou je Boh
3. náhoda a nutnosť
4. stupne bytia
5. Aristoteles a Augustinus - ČLOVEK = duša + telo(látka + forma)
duša je formou tela- anima forma corporis, po smrti je oddelená od tela, žije ďalej, je nehmotná a nesmrteľná
etika- absolútne dobro je Boh
poznanie- východiskom poznania je skúsenosť
vôľa- nad poznanie - ŠTÁT- zdôvodnil prvoradosť cirkvi. Štátna moc pochádza od Boha. Moc panovníka musí byť podriadená vyššej duchovnej moci- na jej čele je Kristus. Pozemský život v štáte je len prípravou pre budúci život.
- CELÉ UČENIE AKVINSKÉHO
Tri veci potrebuje človek ku spáse- vedieť v čo má veriť, vedieť čo má žiadať, vedieť čo má konať.
Usporiadanie sveta: Rozum podlieha viere, príroda božej milosti, filozofia teológii a štát cirkvi.
3 cnosti: viera, nádej, láska
