Náboženstvo starých Rimanov

Tradičné náboženstvo Rimanov sa spočiatku sústreďovalo na rodinu a kult predkov. No neskôr, keď prichádzali do styku s obyvateľmi dobytých území, najmä Grékmi, náboženské predstavy sa menili a obohacovali novými vplyvmi.

V 8.stor. pred Kr. bol založený Rím. Z tejto osady vyrástlo neskôr mocné mesto, ktoré si od 2.do 1. stor. pred Kr. podmanilo Grécko, Malú Áziu, Judeu, Španielsko a Galiu. Tak vznikla obrovská Rímska ríša, ktorá trvala až do vpádov barbarov v 5.stor.po Kr. Rímske náboženstvo sa rozšírilo medzi ľud dobytých území, no veľmi veľa prebralo aj z ich pôvodných náboženstiev.

Rodinný kult
Prví bohovia, ktorých si Rimania uctievali, boli tí, čo ochraňovali rodinu. Každá rodina si uctievala božstvá domu, otca rodiny pokladali za kňaza, ktorý pred domácim oltárom nazývaným lararium vykonával početné rity. Každý deň kládli na oltár obetné dary božstvu ochraňujúcemu kozub, lárovi: trochu vína, chleba a nejaké ovocie.V predvečer sobáša mladé dievčatá obetovali svoje bábiky na znak, že sa ich detstvo skončilo. Penáti bdeli nad majetkom a komorou. Kým génius ochraňoval otca rodiny, ktorého modlitby a obetné dary mali zahnať zlodejov a zlý osud. A napokon mánovia stelesňovali duchov predkov. Osobitne ich uctievali vo februári.

Rímski a grécki bohovia
Keď Rimania ovládli Grécko, stotožňovali svojich bohov s gréckymi bohmi, no zmenili im mená a niekedy pretvorili aj ich poslanie. Hlavní rímski bohovia sú: Jupiter /grécky Zeus/, Juno/Héra/, Neptún /Poseidón/, Pluto/Hádes/, Venuša/Afrodita/, Ceres/Demeter/, Proserpina/Persofona/, Minerva/Aténa/.....

Kult cisára
V 1.stor. predKr. Za cisára Oktaviána Augusta sa oficiálne zaviedol kult cisára a rozšíril sa po celej Rímskej ríši. Osoba cisára nadobudla takmer božský charakter. Zasvätený mu bol mesiac august / Augustus/ a prvý deň tohto mesiaca sa začínali honosné sviatky. Na oslavu cisára stavali chrámy a tesali sochy podľa jeho podoby. Po smrti ho senát vyhlásil za boha – deifikovali ho. Od tej chvíle sa jeho meno spájalo s Jovom. Od druhej polovice 1.stor.po Kr. sa cisári usilovali,aby ich ešte počas života vyhlásili za bohov: Nero sa stotožňoval s Apolónom a Commodus s Héraklom. V celej Rímskej ríši boli rozmiestnené kultové sochy cisárov a vštci občania boli povinní podriadiť sa kultu cisára.

Kňazi
Všetci kňazi boli podriadení Veľkému pontifikovi, od vlády cisára Augusta v 1.stor.pred Kr. to bol titul vyhradený pre cisára. Cisár bol ustanovený doživotne, v kalendári určoval sviatky, počas ktorých sa usporiadali preteky vozov alebo zápasy gladiátorov. Takisto rozhodoval o priaznivých dňoch, keď bolo dovolené pracovať, a o nepriaznivých dňoch, počas ktorých bohovia zakazovali akúkoľvek činnosť. Napokon aj ženy zohrávali dôležitú úlohu: boli to vestálky. V Ríme, v chráme zasvätenom bohyni Veste, strážkyni posvätného ohňa, mali za úlohu udržiavať oheň. Vyberali ich už v detstve od 10 rokov a zaväzovali sa sľubom čistoty na tridsať rokov / nemohli sa vydať/. Napokon Rimania pred každým dôležitejším činom chceli poznať vôľu bohov. A tak veštci, nazývaní haruspikovia, skúmali vnútornosti zvierat, z ktorých veštili priazeň alebo hnev bohov. Kňazi augurovia sledovali let vtákov na oblohe, tvar oblakov alebo chuť do jedla posvätných kureniec: to boli znamenia, podľa ktorých vykladali veštby bohov a radili ľuďom pri ich rozhodovaní.