Pre egyptské náboženstvo je typická viera v posmrtný život. Preto sa nemôžeme diviť, že ústredným bodom, z ktorého vychádzala egyptská kultúra, bola práve smrť. Starí Egypťania verili, že život človeka nekončí smrťou, ale pokračuje na onom svete. Keď sa dostavila smrť, začalo sa prechodné obdobie 70 dní, kedy prebiehala mumifikácia. V okamžiku smrti opustil duch zomrelého jeho mŕtve telo a vrátil sa doňho po prechodnom období v deň pohrebu. Keby naopak telo nebolo mumifikované, nemohol by sa doňho duch vrátiť a musel by večne blúdiť a márne ho hľadať.

Toto náboženstvo je jedno z prvých ktoré vznikli. Dáva nám totiž nahliadnuť čomu Egypťania verili. Z celého egyptského náboženstva poznáme dnes najlepšie tú jeho časť, ktorá sa týka predstáv o posmrtnom živote ľudí. Máme ju doloženú nesmiernym množstvom textov a výtvarných pamiatok zo všetkých období egyptských dejín. Vyplýva z nich, že hlavné predstavy o posmrtnom živote sa sformovali už v predhistorickej dobe a že v neskorších tisícročiach sa len postupne zmenili. Niektoré z nich prešli v rozlične modifikovanej forme aj do kresťanstva a islamu. Stopy po nich nájdeme v Egypte bez hľadania dodnes. Starí Egypťania, ako povedal Herodotos boli “rozhodne najzbožnejší zo všetkých ľudí. V tejto viere neboli osamotení, náboženstvo pramení z túžby po živote a zo strachu pred smrťou, čo je vlastné takmer všetkým ľudom. Originálne riešili najmä problém, ako môže človek, ktorý v skutočnosti zomrel, navzdory tomu naďalej žiť, a predovšetkým lepšie, šťastnejšie a večne.

Egypťania boli považovaný za jeden z najnábožnejších národov. Mali okolo 2500 bohov. Niektorí z nich boli náročný (uctievaní v celej krajine) a ostatní boli nevýznamnejší (uctievaní hlavne v menších mestách, ktoré ochraňovali). Egypťania boli tiež veľmi poverčiví. Prírodné úkazy si vysvetľovali ako náladu bohov. Faraónov považovali za deti bohov a neskôr boli prehlasovaní za samotných bohov. Medzi najznámejších bohov patril napr. boh Osiris(boh poľnohospodárstva a boh ríše mŕtvych), boh Re (boh slnka a svetla), Bastet (bohyňa s telom ženy a mačacou hlavou. Bola dobroprajná a mierna), Sutech (boh zla a vojny).
. Náboženstvo tvorilo dôležitú súčasť života Egypťanov. Cely život sa pripravovali na večnosť. Svojim bohom stavali obrovské chrámy a preukazovali im veľkú pozornosť. Každodennou povinnosťou kňaza bolo obliecť, nachovať a "nakŕmiť" sochu boha, ktorá bola v útrobách chrámu ukrytá pred ocami obyčajných ľudí. V deň sviatku bola socha vynesená z chrámu, aby boh mohol "hovoriť" k ľudu. Kňazom bola prejavovaná úcta a časom nadobudli obrovské majetky .