Satanizmus ako antináboženstvo má svoje korene v minulosti v podobe tajných, okultných skupín, ktoré praktizovali vzývanie diabla (ako reálnej bytosti) a zosmiešňovali katolícku bohoslužbu v tzv. čiernej mágií. Jedným z najväčších šíriteľov satanizmu ako antináboženstva vždy bola aj bude samotná katolícka cirkev.
Citát z katolíckych novín:
satanizmus je živelný jav, ktorý sa v 20. storočí vynoril z podzemia stredovekých, tajných, prísne uzavretých spoločenstiev a v rámci určitej nepravej kultúry sa stal verejným tovarom a kultovým idolom pre početnú mládež na celom svete. Šíri sa s veľkou priebojnosťou, väčšinou ako vzbura voči všetkým tradičným hodnotám a spoločenským zvyklostiam, no najmä voči kresťanstvu a Bohu.
Cirkev na svoju existenciu potrebuje svoj protiklad, tak isto ako satanisti , ktorý berú satanizmus ako antináboženstvo, potrebujú svoj protiklad v cirkvi. Tieto dve lži sa navzájom podporujú a umožňujú vzájomné prežitie oboch aj keď je v dnešnej dobe veľmi málo satanistov, ktorý by mali takýto postoj. Cirkev je v dnešných dňoch živená už iba propagandou o satanizme v takejto podobe. Je ako rytier Don Quijote v boji s veternými mlynmi.
V tomto tvrdení ma utvrdil článok z časopisu o
dvadsaťdvaročnej študentke pedagogiky Anneliese M.
citujem:
Kričala od strachu a zvíjala sa v kŕčoch. Lekári v Klingenbergu roky bojovali s jej chorobou, epilepsiou, no bezúspešne. Nešťastný otec sa obrátil na katolíckeho duchovného a ten sa poradil s jezuitom. Zhodli sa, že nejde o epilepsiu, ale o posadnutosť diablom. S biskupským povolením ho začali vyháňať, duchovný neskôr tvrdil, že vyhnal až sto démonov, medzi nimi rímskeho cisára Nera a Adolfa Hitlera. Stav pacientky sa však nelepšil, v júli 1976 zomrela na podvýživu. Musela hladovať, lebo inak by údajne uznala vládu zlých duchov nad svojím telom.
Satanizmus ako antináboženstvo od začiatku jeho vzniku tvorila cirkev. V satanizme sa môžeme stretnúť s ľuďmi, pre ktorých je iba komerčnou záležitosťou. Takisto však s pubertálnymi exhibicionistami pre nich sa satanizmus stáva nástrojom protestu proti rodičom a spoločnosti s kresťanskými koreňmi. Táto vetva nevytvára žiadne pevné skupiny, nie je nebezpečná a väčšinou je to len prechodný stav, pretože vychádza z nevedomosti a katolíckej dogmy.
Satanizmus ako náboženstvo
Za zakladateľov moderného satanizmu sa pokladá Aleister Crowley. Vypracoval chartu- základnú ideológiu neosatanizmu (rád chrámu Orientu)
„Rob, čo chceš, nech je celým tvojím zákonom“.
Pod jej záštitou sa zjednocuje najtvrdšia satanistická scéna a vykonáva množstvo okultných a sexuálnych rituálov.
Neskôr založil Anton Szandor La Vey „cirkev satanovu“ a napísal satanskú bibliu. Vychádza zo základného presvedčenia, že človek je zlý , sebecký a násilnícky. Vina sa má odplácať stonásobnou odplatov. Obracia sa chrbtom k Bohu a oslavuje Satana, ktorého vôľu chce vykonávať. Z tohto učenia vyplýva, že človek by sa mal zlu oddať a radovať sa z neho. Napísal aj deväť satanských vyhlásení:
- Satan uznáva pôžitkárstvo namiesto odriekania.
- Satan uznáva vitálnu existenciu namiesto duchovného života
- Satan uznáva nepoškvrnenú múdrosť namiesto pokryteckého sebaklamu
- Satan uznáva láskavosť k tým, ktorý si ju zasluhujú, namiesto plytvania láskou na nevďačníkov
- Satan uznáva pomstu namiesto nastavenia druhého líca
- Satan uznáva zodpovednosť k zodpovedným namiesto starosti o psychických upírov
- Satan uznáva človeka iba ako ďalšie zviera, niekedy lepšie, no častejšie horšie ako tie čo chodia po štyroch, ktoré sa pod vplyvom „božsky duchovného a intelektuálneho vývoja“ stalo najzákernejším zvieraťom zo všetkých
- Satan uznáva všetky takzvané hriechy, pretože vedú k telesnému, duševnému alebo citovému uspokojeniu
- Satan je najlepším priateľom cirkvi, akého kedy mala, pretože ju celé roky udržiava v činnosti
Na satanskú bibliu majú ľudia veľa názorov.
Citujem Pavla Turnovského
Dočítal som Satanskú bibliu s pocitom istého sklamania. Nič nového som sa totiž nedozvedel, žiadna senzácia sa nekonala. Zistil som len to, že ju napísal úplný egocentrik, ktorý ako inak, pestuje kult sily. S týmto kultom máme však my Európania svoje skúsenosti. Tento kult stojí v pozadí fašizmu, nacizmu a komunizmu. La Vey má ako Američan šťastie že týchto priamych potomkov klasického satanizmu nezažil na vlastní koži. A ďalej, výhrady, ktoré má La Vey k monoteistickým náboženstvám, hlavne k judaizmu a ku kresťanstvu, neprekračujú rámec vyhrážok, ktorými ich častovali ako pohania a polyteisti, tak osvietený racionalisti a materialisticky ateisti.
Ďalšie formy satanizmu ako náboženstva:
Okrem cirkvi satanovej, je veľa ďalších, ktoré si za základ svojho učenia zobrali satanskú bibliu ale vykladajú ju po svojom. Sem patria skupiny, ktoré vykonávajú rituálne vraždy zvierat(predovšetkým mačiek) ale aj ľudí. Schádzajú sa tajne a v malých skupinkách vykonávajú svoje obrady. Títo ľudia sú väčšinou sexuálny devianti, ktorý, sa za satanizmus iba skrývajú a ich konanie sa nezakladá na skutočnej viere.(Sama satanská biblia je proti obetovaniu a rituálnym vraždám).Jednou z nich je cirkev posledného súdu(MANSON)
Satanizmus ako hnutie:
Satanizmus je hnutie, ktorého jednotlivé skupiny vznikajú a zanikajú bez akýchkoľvek väzieb na skupiny predchádzajúce. Podstatou tohto hnutia je život človeka v prirodzenej rovnováhe prírody a ľudskej spoločnosti. Satanizmus sa stavia proti každej filozofii alebo náboženstvu ktorá proti rozumu a citom stavia dogmy, preto je považovaný za vzburu. Satanizmus preto často využíva symboly odporcov týchto náboženstiev. V spoločnosti sa prejavuje ako vierouka, filozofia, životný štýl a mágia. Ľuďom často nie je jasné, ktoré konkrétne javy majú vôbec ku Satanizmu vlastne zaradiť. Oproti skôr spomínaným skupinám predstavuje novodobý satanizmus úplný protiklad. Zakazuje rituálne obete ľudí a zvierat a odradzuje svojich členov od účasti na akejkoľvek ilegálnej činnosti. Protestuje však proti kresťanskej morálke a morálke ostatných duchovných náboženstiev, ktorú považujú za pokryteckú, slabošskú a škodlivú. Vyhlasuje narcistickú vieru v človeka, ktorý nie je spútaný žiadnymi obmedzeniami, žije voľne a je mu všetko dovolené. Proti solidarite stavia egoizmus, proti odpusteniu odplatu, proti súciteniu boj. Satan nie je chápaný ako reálne existujúca duchovná bytosť, ale ako symbol moci, pravdy, osvietenia, voľnosti, pokroku a radosti. Tu je najväčší rozdiel v chápaní satanizmu. Zatiaľ čo skutoční Satanisti neveria v Satana a podieľajú sa na tvorbe novej kultúry, zaujímajú sa o filozofiu a prehodnocujú všetky nielen morálne hodnoty a dogmy, existujú v našich podmienkach jednotlivci i skupiny, ktorým z celej ich satanistickej charakteristiky ostalo veľmi málo. Títo Satanisti (ak ich vôbec možno za Satanistov považovať), veria v reálneho Satana, alebo o Satanovi často ani príliš neuvažujú, ukájajú svoje potreby bez obmedzení nehladiac na následky, často môže ísť o nebezpečných deviantov. Sú to väčšinou osamelí mladí ľudia, ktorí žijú na okraji spoločnosti, v lepšom prípade zavrhujú všetky tradičné hodnoty krásy a života.
Komercionalizácia satanizmu
Tisícky mladých ľudí dnes nosí tričká vyzdobené obráteným pentagramom, alebo retiazky s príveskom pentagramu. Bežne vidno sprejom nastriekané satanistické symboly a heslá na náhrobných kameňoch opustených cintorínov a aj na stenách učilíšť a ubytovní mládeže. Diabol neexistuje, to si však nemôžu niektorí pseudosatanisti uvedomiť. Satanizmus je najmä životná filozofia, nie propagácia niečoho čo vôbec neexistuje.
Predovšetkým posledných 20 rokov zaznamenalo explóziu záujmu o skupiny tzv. metalu, ktorého symbolika aj tvorba má často Satanistické alebo démonické prvky, ktorými sa snaží šokovať a vytvoriť si tak individuálny štýl vlastnej tvorby a najmä stať sa slávnejšími.
Zaujímavé názory na satanizmus
Vyjadrujete sa o satanistoch ako o sektároch. Kresťania boli od roku 68. nášho letopočtu až do roku 323. nášho letopočtu sektármi, kým ich náboženstvo sa v Rímskej ríši neprijalo za štátne. Po celý stredovek už kresťania neboli sektármi? Slovo sekta nič neznamená, možno toto slovo niečo hovorí len veriacim v "náboženstvo". Lepší príklad: Na začiatku 20. storočia sa posmievali sektárom Svedkom Jehovovým, až nadišiel čas, keď Svedkovia Jehovovi sa stali riadnou cirkevnou organizáciou podobne ako rímsko-katolícka. Už sú na tom z tohto pohľadu rovnako. Ak pre satanistov sa v roku 1966 n.l. začal Strieborný vek, tak oni veľmi dobre vedia, čo to pre nich znamená. Dnes radi policajti označujú satanistov za extrémistov, a hádžu ich do jedného vreca s celkom odlišnými svetonázormi. Ak je pravdou, že satanisti sú extrémisti (t.j. životne nebezpeční pre pokojný spánok občanov), tak potom aj Kristus bol extrémista, a podľa toho ako policajné orgány narábajú s extrémistami, tak usudzujem, že Kristus bol podľa vtedajších policajných zákonov v Judei (Izraeli, Palestíne) spravodlivo potrestaný ako extrémista (terorista). Nerozumiem potom logike kresťanov, ktorí dnes vládnu v štáte, keď odsudzujú prejavy extrémizmu (satanizmus), a zároveň cez určité dni od rána do večera masírujú mozgy ľuďom o tom najväčšom teroristovi všetkých kresťanských čias. Ak to určitú skupinu veriacich v určitý druh náboženského priemyslu uráža, tak je to prirodzene, pretože tí veriaci už raz tak boli vychovaní.
Ostáva ešte jedna otázka: prečo vydávať takú problematickú knihu ako je Satanská biblia? Som toho názoru, že vydaná v dostatočnom počte, stratí chuť zakázaného ovocia, ktoré chutí obzvlášť lahodne a nepovšimnutá sa bude povaľovať v zaprášených regáloch knižníc tak isto ako spisy klasikov marxizmu-leninizmu, medzi nich svojim pôvodom aj tak patrí.
(Pavol Turnovský)
