Do prvej skupiny patria drogy ako napríklad podľa môjho názoru čokoláda alebo iné sladké veci, počítač, alkohol, marihuana a atď. Od týchto drog sú ľudia závislý slabšie ako od druhej skupiny. Takých ľudí, ktorí sú na tieto látky by som poslal na liečbu na Prednú Horu, kde je veľmi pekne hoci som to videl iba s vonkajšej strany a dnu by som sa nechcel ocitnúť za žiadnych okolností. Mojsej to tam pekne spravil, a to iba preto, aby tam trávil väčšinu svojho voľného času. A čo si myslíte, kde pôjde Norika s Braňom po skončení reality šou televízie Markíza Mojsejovci. No predsa späť na Prednú Horu a zavolajú aj ostatných s ich krásnej vili na Pereši. Začiatok s drogami má súvis s tým, ako na kresťan vplýva okolie.
Do okolia patria najmä :
1.) vplyv kamarátov, s ktorými ste väčšinou (aspoň ja),
2.) vplyv rodiny na kresťana a správanie k nemu,
3.) vplyv všetkých a postavenie medzi kamarátmi v škole, ale
aj v domácnosti.
Do druhej skupiny sa zaraďuje droga ako pervitín, hašiš, koks, heroín a ešte mnoho ďalších, o ktorých sa mi nechce pátrať, tak som vypísal len toľko, koľko som iba poznal z čítania kníh, mesačníkov, týždenníkov, denníkov a iných brožúrok. Od týchto látok sa kresťan len ťažko odvykne, pretože tieto látky sú veľmi nedobré, čiže zlé. Ja by som si nikdy v živote nevedel predstaviť, ako si pichám alebo šnupem nejaký biely prášok. Veď to musí byť dosť hnusné, aspoň pre mňa. Ja by som nedokázal ani zaočkovať psa proti besnote. Nechápem, ako s tým môže niekto začať, takého človeka by som poslal na psychiatrickú liečbu alebo na iné pomocné liečby.

Potom ...
Viete si predstaviť, že budete užívať nejakú omamnú látku z prvej skupiny aspoň
1 – 2 roky? Čo bude potom, ak budete chcieť si stým prestať? No čo ja viem, asi si budete vyčítať, že prečo ste s tým vôbec začínali. Každý má v svojom živote tú slabšiu chvíľku, keď sa potrebuje opiť ako krava alebo sviňa (zviera, nie žena alebo nadávka). Napríklad po úspešnom absolvovaní strednej školy alebo ako ja po sčasti úspešnom ukončení základnej školy a prijatí na nemenovanú strednú školu v Humennom, na ktorú som sa veľmi, ale veľmi tešil. Tak to som ale vyzeral, a čo som vlastne robil, kde som bol, tak to sú veci na ktoré si v tento večerný, ale hojný čas lásky nespomínam. Keď si predstavím, ako budem vyzerať, keď budem vychádzať z terajšej školy, ale až v štvrtom školskom roku, tak to bude teda rozbíjačka. To bude dobré rozprávanie na dobrú noc pre moje budúce vnúčence, ktorým tieto moje zážitky vyrozprávam, tak ako mi to hovoril môj starý otec, ktorý strávil svoj život vo vojne, ale v slovenskej, nie ako sa to dá vyčítať z môjho maďarského priezviska. Veď moje meno znie tak panovnícky a povýšenecky, alebo nie? A keď si predstavím, ako vyzerá človek, ktorý chce s tým svinstvom prestať a chce sa od tejto látky oslobodiť, no nedá sa a následky sa odrazia a kresťan niekedy zomiera kruto, ale s láskou k Bohu a s jeho láskou k nám.

Záver
Do záveru by som chcel poučiť nás, hlúpych slovenských kresťanov, ktorý nemajú skúsenosti s drogami a budem ako aj moji rodičia, ktorí mi kážu s vystrčením prstom : Nikdy nerob to, čo by si v svojom živote ľutoval a rob len to, čo pomôže všetkým najmä chudobným a vdovám s deťmi. Podľa mňa sú to dosť múdre slová, ktorými sa nechávam viesť až do nečasu. Dúfam, že sa Vám páčila moja skromná práca, ktorú som odovzdal možno až posledný, no ale aj tak, mal som aspoň čas premyslieť si to, čo napíšem do mojej práce.