Zásadný rozdiel je v slove považovať, pokladať – grécky: „égésato“, ktoré Svedkovia preložili ako „uvažovať“. Uvažovať je však úplne iné slovo a výraz „égésato“ takúto verziu prekladu ani nemá. Aby bolo možné toto slovo preložiť týmto spôsobom, muselo by byť v texte slovo „dianoeó“- uvažovať, premýšľať. Ale keďže tomu tak nie je, vidíme, že nie autori prekladov Slovenská biblia a Kralická biblia si prispôsobujú pravidlá, aby potvrdili trinitárske závery, ale práve Svedkovia sú tí, ktorí si upravujú texty, tak aby podporili svoju náuku.
Zaujímavé, že práve v evanjelickom preklade, ktorý Svedkovia citujú, je tento verš preložený úplne správne, podľa najstarších gréckych rukopisov.
Aby sme zistili, či sú tvrdenia Svedkov opodstatnené, musíme tento verš vidieť v kontexte celej Biblie. Šalamún potom, čo dostaval chrám sa modlil k Bohu: „Jahve, Bože Izraelov, nie je Tebe podobného Boha ani na nebi hore, ani na zemi dole...“ (1.Král. 8:23). Podobne v Izaiášovi hovorí Boh: „...Ja som Silný Boh a nie je viac nijakého Boha, ani nie je podobného mne.“ (Iz. 46:9). A tak isto prorok Jeremiáš hovorí o Bohu: „Nie je tebe podobného Jahve! Veľký si Ty a veľké je Tvoje meno v sile!“ (Jer.10:6). A predsa v liste Filipanom 2:6 si čítame: „Ktorý, hoci bol v podobe Boha...“ Z toho vyplýva, že Pán Ježiš Kristus, ktorého podoba alebo ešte výstižnejšie forma, mala kvalitu Boha, nemôže byť iný, ako Boh.

Izaiáš však ide ďalej: „Komu ma teda pripodobníte, aby som mu bol rovný? hovorí Svätý.“ (Iz.40:25). Izaiáš touto otázkou vlastne vylučuje, že by mohol byť niekto podobný, alebo rovný Bohu . A predsa v 6. verši druhej kapitoly listu Filipanom Pavol pokračuje: „...svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež.“ (Fil. 2:6). Svedkovia túto časť 6. verša preložili nasledovne: „Neuvažoval o tom, aby niečo uchvátil, totiž, aby bol rovný Bohu.“ Porovnajme si preto ich verziu s doslovným prekladom každého gréckeho slova osobitne: úch - nie; harpagmon - lúpež, niečo neprávom privlastnené; égésato - považovať, pokladať; to enai - byť, jestvovať; isa - rovnosť, rovný; theó - Bohu. Z toho zistíme, že nesprávnym prekladom slova „égésato“ a doplnením slov: totiž; aby, ktoré už nie sú prekladom, ale interpretáciou dosiahli úplne iný význam textu, nahrávajúci samozrejme ich nesprávnemu výkladu. Takže podľa kritického vydania gréckeho textu by mal doslovný preklad tohto verša znieť asi takto: „Ktorý bol vo forme Boha, nepokladal za lúpež byť rovný Bohu...“
V prvej časti šiesteho verša Pavol hovorí o Kristovej predľudskej existencii, ktorá mala formu Boha. V druhej časti 6. verša Pavol píše o kvalite Jeho Božstva, to znamená dokonalosti obrazu Boha Otca v Synovi, ktorú vyjadril rovnosťou Pána Ježiša s Bohom. Ďalej o oprávnenosti Jeho Božstva - nepokladal ho za neprávom privlastnené, teda také, ktoré by mu neprináležalo.

Podľa prekladu Svedkov, druhá časť šiesteho verša hovorí o tom, že neuvažoval o uchvátení rovnosti s Bohom. To by ale nebolo v súlade s prvou časťou 6. verša, pretože keď malo Jeho jestvovanie, bytie (hyparchón) formu Boha, nemusel premýšľať o rovnosti s Ním. Boh sa v tejto forme (podobe) zjavoval už v časoch Starého zákona. Niekedy je nazvaný ako Anjel Jahveho, alebo Anjel Boží: 1.Moj. 16:10-13; 31:11-13; 48:15-16; 2.Moj.3:2; Sud. 2:1-3 a inokedy ako samotný Jahve: 1.Moj. 18:13,17,19,22,33; 19:24; 26:2; 2.Moj.3:4; 19:21,22,24; 34:5-6; Hoz.1:7; Zach. 3:2.
V 1. Mojžišovej 35:1 máme jasný dôkaz rovnosti predľudského Pána Ježiša s Bohom Otcom: „Boh povedal Jákobovi: Vstaň a choď do Bétela, bývaj tam a urob tam oltár Silnému Bohu, ktorý sa ti ukázal vtedy, keď si utekal pred Ezavom, svojím bratom.“ Ten, ktorý tu prehovoril k Jákobovi je Boh Otec a káže Jákobovi urobiť oltár Silnému Bohu - predľudskému Kristovi, ktorý bol vtedy vo forme Boha. Silný Boh sa v Bételi Jákobovi ukázal, z čoho vidíme, že to nemohol byť Boh Otec, pretože „Jeho nikto z ľudí neuzrel ani uzrieť nemôže“ (1.Tim.6:16), ale Syn. To nám potvrdzuje aj 1. Mojžišova 31:11-13, kde prehovoril k Jákobovi „Anjel Boží“, ktorý mu povedal: „Ja som ten Silný Boh z Bétela...“ Tomuto Bohu mal Jákob postaviť oltár, čo znamená, že ho mal uctievať.

Prvé prikázanie však hovorí: „Nebudeš mať iných bohov predo mnou“ (2.Moj. 20:3), preto nemôžu byť dvaja Bohovia, ale jeden Boh, viditeľný skrze Anjela, ktorého Izaiáš nazval „Anjel Jeho tvári“ (Iz.63:9). Tento Anjel bol tak verným obrazom Jeho podstaty, že v Biblii vystupuje ako Boh sám. Jákob o Ňom hovoril, keď požehnal Jozefových synov najskôr ako o Bohu a vzápätí ako o anjelovi: „Boh pred ktorého tvárou chodili moji otcovia, Abrahám a Izák, Boh, ktorý ma opatroval celý môj život až do tohoto dňa, Ten Aniel, ktorý ma vyprostil zo všetkého zlého,...“ (1.Moj.48:15-16). Vidíme tak jednoznačnú rovnosť v uctievaní predľudského Krista s Bohom Otcom. Predľudský Kristus - Anjel Jahveho však nebol iným Bohom, ale Otcovo Božstvo dokonale odrážal. Takže keď Mu Jákob urobil oltár, aby Ho uctieval, uctieval tak vlastne Boha Otca.V tom môžeme vidieť Jeho rovnosť s Bohom.
Vráťme sa však ešte späť k listu Filipanom. Doslovný preklad Fil. 2:6, ktorý sme uviedli má aj lepšiu nadväznosť s nasledujúcim 7. veršom: „Ale seba vyprázdnil a prijal formu služobníka...“ Je tu zvýraznený kontrast, ktorým chcel Pavol ukázať, čo všetko Pán Ježiš pred vtelením mal a čo všetko bol a predsa sa toho vzdal. A nie o čom by mohol uvažovať, aby to uchvátil.

Svedkovia prvú časť šiesteho verša preložili celkom dobre a tým, že preložili slovo Theú - Božej s veľkým „B“ (presnejší preklad je „Boha“) zrejme nechtiac priznávajú, že nejde o nejakého boha, ale o skutočného Boha. No nesprávnym prekladom druhej časti šiesteho verša sa dostali do rozporu. Ak by bol Pán Ježiš prvou stvorenou bytosťou, ako Svedkovia tvrdia, bolo by akékoľvek uvažovanie o možnosti dosiahnuť rovnosť s Bohom nezmyselné. Pretože ak bol Syn stvorený, bude vždy stvorením a Boh by bol vždy jeho Stvoriteľom, takže by medzi nimi bol navždy priepastný rozdiel. Pavol bol vedený Svätým Duchom a preto je nemysliteľné, aby písal nezmyselné úvahy. Rovnosť s Bohom nie je možné dosiahnuť. Rovný Bohu môže byť len ten, kto Ním je od večnosti, kto je z Jeho (Otcovej) podstaty a tak Jeho podstatu odráža. A to je Pán Ježiš Kristus „On je odblesk Jeho slávy a výraz (odtlačok) Jeho podstaty.“ (Žid.1:3) „...Jeho dni sú bez počiatku a jeho život bez konca“ (Žid. 7:3).