Ja som
V evanjeliu Jána použil Pán Ježiš tento výraz celkovo 22 krát. Svedkovia v článku s rovnakým názvom si všímajú najmä použitie tohto výrazu v Jánovi 8:58. Pán Ježiš tu odpovedal na narážky farizeov: „Skutočne, skutočne hovorím vám, prv než sa zrodil Abrahám Ja som.“ Svedkovia hovoria, že výraz, ktorý sa nachádza v Jánovi 8:58 je čímsi úplne iným, ako výraz použitý v Ex.3:14. Ježiš nepoužil spojenie „ ja som“ ako meno, alebo titul, ale ako spôsob vysvetlenia svojej predľudskej existencie. Za tým uvádzajú niektoré preklady, kde je spojenie „ ja som“ zmenené na: „bol som ja“ , „existoval som“, „bol som nažive“.
Skutočne, tu môžeme pripustiť, že tým Pán Ježiš naozaj myslel iba na to, že existoval pred Abrahámom. Nemôžeme však úplne vylúčiť, že by Židia, ktorí chceli Pána Ježiša kameňovať, mysleli len na to, že sa robí väčší od Abraháma. Je celkom možné, že v jeho výroku počuli aj prisvojovanie si Božieho statusu večného bytia.
V Jánovom evanjeliu sa však nachádzajú tri miesta, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť a ktoré Svedkovia zrejme zámerne nespomínajú (Ján 8:24; 8:28; 13:19). Na týchto miestach grécky výraz „egó eimi“ už nie je vyjadrením časového zaradenia existencie Pána Ježiša a nie je ani spojený s ďalším výrazom, ako napríklad: „Ja som („egó eimi“) chlieb života“ (Ján 6:35), „Ja som ten dobrý pastier.“ (Ján 10:14); „Ja som pravý vinič...“ (Ján 15:1), ale je použitý absolútne. Preto ho aj musíme pochopiť v tejto forme, ako Pánove sebapredstavenie absolútneho bytia.

Ide o ten istý výraz, ako výraz, ktorým sa Boh predstavil v 2.Mojžišovej 3:14. Mojžiš sa pýtal Boha: „Keď sa ma spýtajú aké (hebrejsky „mah“) je jeho meno, čo im poviem?“(2.Moj.3:13). Pri normálnej otázke na meno by sa v hebrejčine bežne použilo zámeno „mi“. Použitie slova „mah“ predpokladá v odpovedi skôr podstatu mena. Aj Božia odpoveď tomu presne zodpovedá. Boh oznámil Mojžišovi vnútorný význam - podstatu mena: „ehjeh ašer ehjeh“ – „SOM, KTORÝ SOM.“
Hebrejské sloveso „ehjeh“ je v inperfekte, čo je slovesný čas, ktorý vyjadruje nedokončený dej, ktorý trvá a bude trvať. Preto niektoré preklady vyjadrujú túto skutočnosť v budúcom čase: „BUDEM, KTORÝ BUDEM“.
Ak chceme vedieť, ako výraz „ehjeh ašer ehjeh“ chápali Židia, obráťme sa na Septuagintu - grécky preklad Starého zákona z polovice 3. storočia pred Kristom. Septuaginta spomínané miesto v 2.Mojžišovej 3:14 prekladá nasledovne: „egó eimi hó ón“, čo v slovenčine znamená: „Ja som jestvujúci“, alebo „Ja som ten, ktorý som.“ Tieto slová nás privádzajú do blízkosti absolútneho výroku Pána Ježiša: „egó eimi“ na uvedených troch miestach v Jánovom evanjeliu.
Aké sú dôsledky tejto zhody nie je ťažké pochopiť. Jahve, Boh Starého zákona prišiel ako človek (vo svojom Synovi). Potvrdzuje to aj predpoveď proroka Izaiáša: „Vy ste mojimi svedkami, hovorí Jahve i môj služobník, ktorého som si vyvolil, aby ste poznali, uverili a porozumeli mi, že som to ja.“ (Iz. 43:10). Opäť si treba všimnúť Septuagintu, ktorá slová „že som to ja“ vyjadruje: „hoti egó eimi“. Znova môžeme vidieť, že i toto „egó eimi“ je identické so sebapredstavením Pána Ježiša na spomínaných troch miestach v Jánovom evanjeliu.

Pozrime sa však na tieto miesta v kontexte. Prvé dva výroky v 8. kapitole predchádzalo obviňovanie zo strany farizejov, po tom čo povedal: „Ja som svetlo sveta.“ (Ján 8:12). Obvinili Ho, že svedčí sám o sebe a preto vraj Jeho svedectvo nie je pravdivé. Pán im odpovedal, že sú dvaja, ktorí vydávajú svedectvo: „Svedčím o sebe ja a svedčí o mne Otec, ktorý ma poslal.“ (Ján 8:18). Farizeji Mu však neverili a preto odpovedali: „Kdeže je tvoj otec? Ježiš odpovedal: Nepoznáte mňa, ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, aj môjho Otca by ste poznali.“ (Ján 8:19). Vysvetlil im, že poznaním Jeho podstaty, teda kto je, poznajú aj Otcovu podstatu, pretože v Ňom je zjavená (Žid.1:3).
V ďalších veršoch im vysvetľoval, aký rozdiel je medzi nimi, ktorí sú zdola a Ním, ktorý je zhora. Tieto slová potom zakončil výrokom v ktorom je „egó eimi“ použité po prvý raz v absolútnej forme: „Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch; lebo ak neuveríte, že ja som, zomriete vo svojich hriechoch.“ (Ján 8:24). Inými slovami ak nepoznáte vo mne Boha, zomriete vo svojich hriechoch. Veď „Kto môže odpúšťať hriechy okrem samého Boha?“ (Marek 2:7). Je jasné, že okrem Boha nikto. Preto jediná možnosť ako utiecť večnej smrti je uveriť, že On je vtelený Boh.

Farizeji však Jeho slovám vôbec nerozumeli, (podobne ako Svedkovia dnes) pretože sa Ho pýtali: „Ktože si ty? Ježiš im povedal: V zásade to, čo vám aj hovorím.“ (Ján 8:25). Tu vidíme, že Pán Ježiš svoj výrok „egó eimi“ už ďalej neobjasňoval, ale pevne stál za svojimi slovami. Pre ich tvrdé srdcia im tak nebolo dané poznať, kto je Syn. „Všetko mi odovzdal môj Otec a nikto nepozná Syna iba Otec, ani Otca nikto nepozná iba Syn a komu by Syn chcel zjaviť.“ (Mat.11:27).
V ďalšom verši im hovorí: „Ale Ten, ktorý ma poslal, je pravdivý a ja svetu hovorím to, čo som od Neho počul.“ (Ján 8:26). Pán Ježiš tu vysvetľuje aj druhú stránku. Okrem svojho večného bytia je aj úplne podriadený Otcovi, pretože „prijal podobu sluhu...“ (Fil.2:7). Takže za Jeho slovami nie je On ako človek, ale Boh Otec, ktorý vlastne hovorí skrze Neho. Farizeji však ani tomu nechápali.
Tu sa dostávame k druhému výroku o absolútnom bytí: „Ježiš im teda povedal: Keď vyzdvihnete Syna človeka, potom si uvedomíte, že ja som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím, ako ma naučil Otec.“ (Ján 8:28-29). To znamená, že až po Jeho smrti poznajú, že ich navštívil Boh, pretože vykonať takéto dielo človek nemôže. Odolať hriechu a zvíťaziť nad smrťou môže iba Boh. Pán Ježiš tu hovorí, že až po Jeho smrti si uvedomia, kto je, pretože až vtedy sa naplnia jeho slová: „Zborte tento chrám a do troch dní ho postavím.“ (Ján 2:19). „Mám právo položiť ho (život) a mám právomoc znova ho vziať“ (Ján 10:18). Je tu opäť „ja som“ (egó eimi) - to je Ten, ktorý je večný vo svojom bytí nezávisle od času.