To, že nerobí nič sám od seba, znamená, že On, hoci je človek, nekoná ako človek, ale koná ako Boh, pretože presne tak sa to od Otca naučil. A tak sú Jeho skutky vlastne skutkami Boha. Z toho opäť vyplýva, že čo do zámeru a podstaty nie je odlišný od Otca, pretože zámer vychádza z podstaty, ale odlišuje sa v tom, že prijal úlohu služobníka (Fil.2:7).
Tretie miesto, kde Pán použil tento výrok o svojom bytí v absolútnom zmysle je v Jánovi 13:19, keď predtým predpovedal učeníkom svoju zradu: „Už teraz vám to hovorím, skôr ako sa to stane, aby ste verili, keď sa to stane, že ja som.“ V prvých dvoch prípadoch použil Pán tento výrok pri farizejoch. Tu však hovorí so svojimi učeníkmi, ktorých nabáda, aby verili. Pán dobre vedel, že keď bude vydaný a ukrižovaný, ich viera upadne. A tak ich nabáda, aby verili, že On je Ten, ktorý je neobmedzený vo svojom bytí, preto mu ani smrť nemôže uškodiť.
V nasledujúcom verši hovorí: „...kto však mňa prijíma, prijíma Toho, ktorý ma poslal.“ (Ján 13:20). A v predošlej kapitole: „A kto mňa vidí, vidí Toho, ktorý ma poslal.“ (Ján 12:45). V tom je jasne vidieť, že Pán Ježiš zjavil Otca dokonale. A teda Jeho výrok „egó eimi“ – „ja som“ je ten istý, ako použil Boh v 1.Mojžišovej 3:14 „egó eimi hó ón“ – „SOM, KTORÝ SOM.“

Slovo bol Boh
Svedkovia na začiatku článku "Slovo bol Boh" namietajú, že ,,ten kto je u inej osoby, nemôže byť ten istý, ako tá osoba." To sa na prvý pohľad zdá byť celkom logické, no Svedkovia zabúdajú na to, že vzťah Boha Otca so svojím Synom nie je možné úplne porovnávať so vzťahom ľudského otca a syna. Veď Pán Ježiš povedal: ,,Kto videl mňa, videl Otca" (Ján 14:9) a "Keby ste poznali mňa, aj môjho Otca by ste poznali.” (Ján 8:19). O žiadnom ľudskom synovi nemožno povedať, že by tak dokonale zjavoval povahu svojho otca. Ďalej "Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v Toho, ktorý ma poslal.” (Ján 12:44). Ľudský syn môže svojim výzorom a povahou svojho otca len pripomínať, ale nedá sa povedať, že vierou v neho, by sme verili v jeho otca. Naproti tomu Pán Ježiš svojho Otca zobrazil tak dokonale, že Boh o ňom povedal už v Iz. 43:10 "Vy ste mojimi svedkami, hovorí Jahve i môj služobník, ktorého som si vyvolil, aby ste poznali a uverili mi a porozumeli, že som to Ja. Predo mnou nebol utvorený nijaký silný Boh a nebude ani po mne." Čítame tu veľmi jasne: Boh chce, aby poznali, že jeho služobník je vlastne On sám. Potvrdzuje to ešte aj tým, že okrem Neho už nijaký silný Boh nie je. No v Izaiášovi 9:6 je predsa Syn nazvaný “Silný Boh”. Tu by vznikol pri názore Svedkov zjavný problém. Ak však veríme, že je to Ten istý Silný Boh, ale zjavený v osobe Syna, uvedené verše si neodporujú. Takže Boží Syn nie je akýsi "boh"... u všemohúceho Boha, ako tvrdia Svedkovia. Pravý Boh je len jeden a dá sa poznať skrze svojho služobníka (človeka), ktorý nebude nejakým menším bohom, ale tak presným "výrazom (odrazom) jeho podstaty" (Žid.1:3), až sa nám to podľa Iz.43:10 javí, že to bude vlastne On sám.

Potvrdzuje to aj nasledujúci 11. verš: “Ja, ja som Jahve a niet spasiteľa okrem mňa.” (Iz.43:11). Ak by nebol Pán Ježiš tým istým Bohom, nemohol by byť ani Spasiteľom. No Biblia hovorí, že ním je: “...očakávajúc blahoslavenú nádej a zjavenie slávy veľkého Boha a Spasiteľa Ježiša Krista.” (Tít. 2:13). Prorok Izaiáš píše o Bohu, ktorý má prísť ako Spasiteľ aj v 35. kapitole: "Povedzte zdeseným srdciam: Buďte silní, nebojte sa! Ajhľa, váš Boh príde s pomstou a odplatou Božou. On sám príde a spasí vás." (Iz.35:4) Vieme, že prvý krát Boh prišiel v Synovi a ani po druhý krát tomu nebude inak. Z kontextu Biblie je úplne jednoznačné, že Ten ktorý príde, bude Pán Ježiš (Mt.24:30; 26:64; Mar. 13:26; Luk. 21:27). Dokonca v nasledujúcom verši vidíme, že Boh ktorý príde, je nazvaný Všemohúcim: "Ja som Alfa i Omega"- hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci." (Zj.1:8).
Ani prorok Malachiáš keď predpovedal príchod Mesiáša nehovorí, že by mal prísť do svojho chrámu nejaký iný, menší boh, ale On sám: “Hľa posielam svojho anjela (Ján Krstiteľ) a upraví cestu pred mojou tvárou. Prijde náhle do svojho chrámu Pán, ktorého vy hľadáte a Anjel zmluvy po ktorom túžite, hľa, príde, hovorí Jahve Zástupov.” (Mal. 3:1). Tu vidíme, že anjel (posol) zmluvy je totožný so samotným Pánom. A kto je Pán, ktorý má prísť do svojho chrámu? No predsa Jahve, Všemohúci Boh, ktorý bol v tomto chráme uctievaný.

Taktiež Zachariáš, keď prorokoval o Judášovej zrade za tridsať strieborných, stotožňuje Pána Ježiša s Bohom Otcom: "I odvážili mi mzdu tridsať strieborných. Vtedy mi Jahve povedal: Hoď ju do pokladnice! Znamenitá mzda, ktorou ma ocenili!" (Zach. 11:12-13). Jasne tu vidíme, že Jahve hovorí o mzde ktorou Ho ocenili. Z evanjelia Matúša 26:15-16 však vieme, že sumou tridsať strieborných veľkňazi ocenili vydanie Pána Ježiša.
Z uvedeného teda môžeme vidieť, že to, že je Slovo u Boha a zároveň Bohom, je v súlade z výrokmi starozákonných prorokov.
Viac svetla v tomto nám môže poskytnúť aj pohľad na evanjeliá. Každé z nich predstavuje Ježiša Krista z iného pohľadu.
Matúš ho opisuje ako Kráľa, a tak rodokmeň v Matúšovi 1:2-16 prechádza cez všetkých Judských kráľov až k Jozefovi, manželovi Márie, z ktorej sa narodil Pán Ježiš Kristus. Preto je v tomto evanjeliu aj najviac podobenstiev o Božom kráľovstve.