Marek sa na Neho pozerá ako na služobníka, a pretože u sluhu nie je dôležitý rodokmeň, ani toto evanjelium žiadny rodokmeň neudáva. Tu však už od 14. verša 1. kapitoly Pán Ježiš začína službu kázaním radostnej zvesti. V evanjeliu Marka je preto zaznamenaných aj najviac Pánových zázrakov.
Lukáš Ho opisuje ako človeka, a tak je tu spomenutá aj udalosť z Pánovho detstva (Luk.2:42-49). Rodokmeň v Lukášovi 3:23-38 začína od Pána Ježiša, ktorý “bol ako sa nazdávali synom Jozefa”, ten bol zaťom Héliho, ktorý bol otcom Márie, matky Pána Ježiša. Tento rodokmeň neprechádza cez žiadneho z Judských kráľov a smeruje až k prvému človeku Adamovi, čo opäť svedčí o tom, že Lukáš sa viac zameriava na jeho ľudskú stránku.
Podoby štyroch bytostí v Zj. 4:7 sú symbolmi evanjelií: lev predstavuje kráľa, vôl - služobníka, človek - človeka, a letiaci orol - Boha.
Posledné evanjelium - Jánovo, ktorému zodpovedá letiaci orol, nám ukazuje Ježiša Krista ako Boha zjaveného v tele. Letiaci orol, ktorý zhora pozoruje to, čo sa deje na zemi, pričom jeho ostrému pohľadu nič neunikne, nám pripomína Boha, ktorý ,, ... hľadí z nebies na synov človeka, aby videl, či je niekto medzi nimi rozumný, hľadajúci Boha." (Žalm 53:3). Toto evanjelium predstavuje Ježiša Krista ako skutočného Boha, nie nejakého boha s malým b, ako to tvrdia Svedkovia.

Nie je v ňom rodokmeň týkajúci sa Krista ako u Lukáša alebo Matúša. Kráľ a človek majú rodokmeň, ale Boh nemá, On je tu ,,bez otca, bez matky, bez rodokmeňa, jeho dni sú bez počiatku, jeho život bez konca." (Žid. 7:3). Možno teraz niekto namietne, že tento citát sa týka Melchisedeka. Áno, ale Melchisedek je tu pripodobnený Synovi Božiemu len preto, že u neho neboli známi jeho rodičia, ani rodokmeň a teda logicky ani počiatok jeho života. Tým je podobný Synovi Božiemu, ktorý bol v Otcovi večne ako Slovo, alebo Múdrosť. A tak Syn ako Večné Slovo nemá začiatok svojej predľudskej existencie a v tomto zmysle nemá ani otca, matku a rodokmeň.
Jedine Boh nemá počiatok a žalmista to vystihol slovami: ,,Tvoj trón stojí pevne od pradávna, od večnosti si Ty." (Žalm 93:2). Pán Ježiš má však pôvod v čase, na ktorý Micheáš použil rovnaký výraz ako žalmista u Boha Otca ,,...odo dní večnosti." (Mich. 5:2). Hebrejský výraz "me olam“, ktorý je tu rovnako použitý na konci oboch veršov znamená od večnosti, alebo od nekonečna. Preto aj výraz "Večný Otec", ktorým pomenoval Božieho Syna Izaiáš (Iz. 9:6) neznamená, že Syn je Otec, ale že Syn pred svojím splodením bol v Otcovi ako Večné Slovo, alebo Múdrosť. Tento názor zastávali aj mnohí rannokresťanskí pisatelia (apologéti): Justín martýr, Atenagoras Aténsky, Theophilus Antiochijský, Tacián Asírsky, Ireneus Lyonský, Tertulián a ďalší, ale s nimi sa budeme viac zaoberať v článku o apoštolských otcoch.
Keď Boh započal svoje stvoriteľské dielo, začal plynúť čas, v ktorom bolo stvorené všetko.

Jánovo evanjelium nám predstavuje Pôvodcu stvorenia takto: ,,Na počiatku bolo Slovo..." (Ján 1:1). Tak ako myšlienky človeka zostávajú neznáme, pokiaľ sa nevyjadrí, tak je nám neviditeľný Boh známy len skrze svojho Syna, ktorý je Jeho Slovom - vyjadrením, zjavením Jeho podstaty. Verš Ján 1:1 neznie: ,,Na počiatku začalo existovať Slovo", alebo ,,Na počiatku Boh stvoril Slovo", čo by určite Svedkov veľmi potešilo. Pre Boha by to nebol žiadny problém inšpirovať Jána, aby to takto napísal. Nebola by to však pravda, lebo to Slovo (Logos) už bolo, existovalo prv než započal čas stvorenia. Bolo teda pred počiatkom, tam kde je už len večnosť: ,,Jeho (Synove) východiská sú od pradávna odo dní večnosti." (Mich. 5:2).
1.Mojžišova - Genesis nám v 1. a 2. kapitole podáva správu o stvorení a jeho poradie v šiestich dňoch, teda v čase. Prvá veta znie: ,,Na počiatku stvoril Boh nebesia a zem." To sú prvé veci, ktoré Boh stvoril. Všetko, čo existovalo predtým, je len večný Boh, ktorý mal svoje Slovo a Ducha. Keby bol Logos (Slovo) stvorený, ako tvrdia Svedkovia, musel by byť o tom v knihe Genesis záznam, pretože táto kniha nám podáva celé stvorenie v poradí, tak ako Boh tvoril.