V 1. Moj. 2:1 máme v skratke opísané celé stvorenie: ,,A dokonané boli nebesia i zem i všetko ich vojsko." To je teda to, čo Boh stvoril za šesť dní a na siedmy si odpočinul. Keďže vojsko nebies – anjeli (2.Par.18:18; Luk. 2:13; Zjav.19:14) nie sú v žiadnom stvoriteľskom dni spomenutí, ako napríklad vojsko zeme (všetky pozemské tvory), vyplýva z toho, že boli stvorení hneď, ako boli nebesia, teda v prvom stvoriteľskom dni a mohli tak pozorovať stvorenie zeme (Job 38:4-10). Keby bol Logos (Slovo) jedným z nich, ako hovoria Svedkovia - prvý anjel (archanjel), musel by byť zahrnutý do vojska nebies. To by však vznikol neriešiteľný problém. Logos (Slovo), ktorý je stvoriteľom všetkého pretože ,,Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič, čo povstalo." (Ján 1,3), by mal byť zároveň stvorený na počiatku - to znamená v prvom stvoriteľskom dni, pretože pred týmto dňom (vo večnosti) Boh netvoril. Jednoducho povedané musel by byť stvoriteľom samého seba, čo je nezmysel. ,,Slovom Jahveho nebesia sú učinené a dychom Jeho úst všetko ich vojsko." (Žalm 33:6). On (Logos) je stvoriteľom nebies i nebeských tvorov, preto nemôže byť jedným z nich. Ak by bol Logos (Slovo) v akomkoľvek zmysle stvorenou bytosťou, nebolo by už pravdou, že “...bez neho nepovstalo nič, čo povstalo.” (Ján 1:3).

Krásne to rozdeľuje Pavol v Kol. 1:16 ,,Lebo v ňom (v Kristovi) bolo stvorené všetko, čo je na zemi, viditeľné i neviditeľné či tróny alebo panstvá, kniežatstvá alebo mocnosti... " Pán Ježiš je v nebesiach, je aj na tróne, je Pánom, Kniežaťom aj Mocnárom a predsa tu nie je zahrnutý medzi stvorenie, ale stojí na úplne opačnej strane, na strane Stvoriteľa. On je ,,Počiatok i Koniec" (Zj. 22:13), čo znamená, že On je Ten, ktorý dal počiatok každej existencii a tak isto jej koniec je v Jeho moci. Stojí mimo čas, pričom všetko stvorenstvo je ovplyvnené časom, lebo bolo stvorené v čase, má teda svoj počiatok i koniec. Rovnaké slová "Počiatok i Koniec" používa Ján v knihe Zjavenia aj na Boha Otca (Zj. 21:6). Preto grécke slovo arché, použité na Syna aj v Zj. 3:14 nemôže znamenať počiatok v zmysle prvého stvorenia, ale ako označenie Toho, kto začal tvoriť. ,,Ty Pane na počiatku založil si zem a dielom tvojich rúk sú nebesia. Ony sa pominú, Ty však zostávaš. A ony všetky zostarnú ako rúcho, ako plášť ich zvinieš, a budú zmenené. Ty však si vždy ten istý a Tvoje roky sa nepominú." (Žid. 1:10-12). Tento text predstavuje Krista ako Stvoriteľa neba i zeme preto, že už od 8. verša sa hovorí ,,o Synovi". Je tu značne zvýraznený rozdiel medzi pominuteľným stvorením a večným bytím Stvoriteľa Ježiša Krista. Verše z listov Žid. 1:10-12 ako aj Kol. 1:16 nepripúšťajú nijaký stred, sú iba dve strany: stvorenie a Stvoriteľ.

Tieto texty však vykresľujú, aký závratný je rozdiel medzi týmito dvomi stranami. Tu je treba hľadať aj jadro problému, prečo Svedkovia našli v Jánovi 1:1 niečo iné, ako nám tento verš má skutočne povedať.
Ján nám v úvode svojho evanjelia predstavuje Božiu stránku Pána Ježiša takto: ,,Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh." (Ján 1:1). Je tu správa o večnosti Slova, o Jeho spoločenstve s Otcom, čo je aj príčina všetkého stvorenia a o tom, že Slovo (Logos) má Božiu podstatu.
Svedkovia poukazujú na to, že pri druhom ,,theos" (Boh) (Ján 1:1) nie je určitý člen (ton) ako pri prvom. Z toho usudzujú, že ak pred druhým "theos" nie je žiaden člen znamená to vraj, že Slovo bolo ,,božské", ,,bohu podobné", ,,akýsi boh", "(nejaký) boh" a citujú niektoré preklady s takýmto znením. Prehliadli však, že Theos je podstatné meno a preto by sa nemalo interpretovať ako meno prídavné. To, že pred druhým Theos nie je člen, ešte nedáva dôvod domnievať sa, že ide o akéhosi boha s malým b. Na viacerých miestach v Novej zmluve nie je určitý člen pred slovom Theos a pritom jednoznačne ide o Boha Otca: Mar. 12:27; Luk. 20:38; Rim. 8:33; 2.Kor. 1:3; 1.Kor. 14:2; Gal. 2:6; 6:7; 1.Tes 2:5.